Každé mesto chce byť zelené. Chceme mať zelené parky, ošetrené stromy, úhľadné trávniky, pekné záhony a ešte z toho prípadne vyťažiť čo najviac BIO odpadu. Stačí to? A je to takto správne? Pre koho? Do akej miery ponechať prírodu v mestách samú na seba a čo všetko by sme takýmto krokom, resp. samotným zmýšľaním získali? Aké sú rozdiely v terajšom prístupe mesta k zeleni a ako by to mohlo vyzerať pri zmene prístupu? Takto narýchlo sa to pokúsim laicky spísať do článku, ktorý by som rozdelil na dve časti: Na to ako sa to robí teraz a ako by sa to mohlo robiť v budúcnosti, všetko s príkladmi z praxe.
Dnešné zelené návrhy a aktivity okolo zelene v meste Martin sú stavané narýchlo a sú krátkodobé. Postavené ako keby iba na prítomný okamih. Vysadíme stromy, zeleň. Najmeme im odborníka arbonistu, ktorý ich bude revitalizovať. A to je celé, celý komplexný plán. Za zeleným mestom sa vidia iba stromy. Bol by som rád, keby sme začali rozmýšľať v zmysle, že máme zelené, ale aj žive mesto, kde prekvitá fauna a flóra. Zelené mesto môže pôsobiť okrasne a pekne, ale bez života. Súhlasim však s tým, že bohatá zeleň v meste je človeku len a len prospešná. Nepečieme sa toľko, stromy nám dodávajú kyslík, zvlhčujú ovzdušie, poskytujú tieň. Teraz však nemyslím stromy už vysadené, ale skôr stromové aleje, napríklad v centre mesta. Od kvetináčov v meste, cez aleje stromov, až po trávniky, kvetináče a malé stromky nasadené na strechách domov. Skrátka, všetko zelenšie.
Starostlivosť o zeleň v meste, od výsadby, cez údržbu nespočíva v zamestnaní arbonistu, ale v celkovej komplexnosti. Mesto by nemalo rozhodovať o niečom o čom nemá potrebné informácie. Preto by sa v meste mali vytvoriť zelené zóny.
Menežment zeleného mesta musí byť komplexný. Musia byt stanovené ciele, etapy, zóny a spôsob využiteľnosti aj v prospech prírody, aj v prospech človeka. Zelený plán mesta – ktorý tu zatiaľ nemáme. Zvýšila by sa efektivita veci z dlhodobého hľadiska. Od praktického, finančného, ale aj edukačného. Ak zmeníme pohľad na celkový prístup, zmeníme tým veľa vecí. Veľa sa naučíme (dlhodobo), veľa tým získame a môžme aj ušetriť. Musíme však zmeniť vlastné chápanie na veci ako také. Od starostlivosti o zeleň, cez menežment kosenia trávnikov, využiteľnosť stromov až po konkrétne kroky, ako ľudí nasmerovať na zelené myslenie. Dnes tu máme naozaj one day opatrenia, kedy v konečnom dôsledku aj tak dochádza k výrubu týchto stromov, lebo ľudia sa boja, aby im niečo nepadlo na hlavu.
Zelené mesto v skratke:
- Mesto zamestná odborníkov, nie len arbonistov
- Vytvorenie zelených zón v meste
- Aktívny menežment zón, ich využitie
- Väčšia angažovanosť občanov (súťaže o nafotený najzriedkavejší druh v meste, vedomostné súťaže, atď).
- Podpora projektov viazaných na konkrétne zóny: včely v meste, komunity, využitie odpadu, kompostovanie na každom sídlisku, zelené záhrady na sídliskách, súťaže medzi sídliskami.
- Menej skla v meste (menej sklenených fasád budov, dôsledné označovanie autobusových zastávok protinarázovými nálepkami, atď).
- Propagácia zelených trávnikov plných bylín a kvetov, hmyzu a včiel
- Aktívna edukácia zo strany mesta: prečo to nie je prekážka, ale prínos
- Detto stromy
- Wild friendly mesto. Propagácia fauny, ktorá v meste a v jeho okolí žije.
Zelený portál mesta v skratke
- Mapa zelene s informáciami o každom jednom strome v meste (druh, vek, stav, záznamy o ošetrovaní, atď).
- Funfact: kvalita ovzdušia v meste.
- Komplexné informácie o kompostovaní. Kde, koľko a na aký projekt/účel.
- Informácie o počte a umiestnení eko projektov v konkrétnych zónach
- Zvýraznenie výskytu zaujímavých, prípadne vzácnych, či ohrozených druhov fauny a flóry na územiach mesta, vďaka čomu by sa odbornejšie prihliadalo pri výstavbe, výrubom v konkrétnej zóne. Obdobný mapový portál som už vytvoril.
- Kompletná informovanosť zo strany mesta k občanovi na jednom mieste (plánované výruby, ošetrovanie, výsadba, projekty, zmluvy a podobne)
V konkrétnych zónach osadíme tabule (prípadne toto zverejníme na webe):
- S informáciou o danej zóne, jej udržateľnosti a využiteľnosti.
- Funfact: Koľko kyslíka sa v danej zóne vyprodukujú ročne?
- Funfact: Rozmanitosť stromov, ich vek
- Funfact: Je na danú zónu viazaná aj konkrétna fauna? (sovy, netopiere, hmyz, atď).
- Ozrejmíme prečo je to pre mesto dobré (včely opeľujú, netopiere lovia hmyz, sovy hlodavce, atď)
- Ozrejmíme aké kroky sa v konkrétnych zónach vykonávajú, kedy dochádza k zberu bio odpadu, v akom množstve a ako sa s ním nakladá.
- Na bezzasáhových zónach vysvetlíme ponechanie bio odpadu (úkryty pre živočíchy, živiny pre hmyz a stromy samotné, vtáctvo, ochrana pôdy pred mrazom, atď).. Ozrejmíme všetky prínosy pre človeka a aj pre prírodu.
- Bezzasáhové územia využijeme na edukačné činnosti, skúmanie ako môže relatívne divoká príroda vyvíjať v mestskom prostredí.
Stromy a prístup k nim
Strom nie je strom. Je to niečo ako živý panelák. Obývajú ho huby, žije v ňom hmyz, v dutinách vtáky, netopiere, niektoré cicavce ako kuny, lasice, plchy. V korunách zase sovy, dravce, atď. V lístí pod stromami hľadajú útočiská napríklad ježkovia. Strom nie je iba strom.. Všimli ste si niekedy zimujúce myšiarky ušaté v zhluhoch sedieť na stromoch, napríklad na Ľadovni?
Starý prístup: Dnes je to jasné. Mesto všetko čistí, odhrabáva a revitalizuje hlava nehlava. Na jeseň sa z trávnatých plôch odstráni všetko lístie a konáre. Stromy takto rok čo rok ochudobňujeme o živiny. Po niekoľkých rokoch si niekto všimne, že stromy schnú a padajúce konáre ohrozujú ľudí, či majetok. (O význame živín pre stromy nejdem písať, bolo by to na samotný článok. Ide o komplex vecí, od celkového zdravia zelene, až po drobnosti ako schopnosť stromu brániť sa vďaka silnej zložke živín proti škodcom, atď). Zdravotný stav stromov sa teda začína rok čo rok zhoršovať, zavolá sa arbonista, ktorý ich ošetrí. Je to však iba krátkodobé riešenie, prítomný okamih, ako som spomínal vyššie. Ak však strom naďalej nemá živiny, situácia sa o niekoľko rokov zopakuje, až nakoniec dôjde k výrubu.
Čo sme získali týmto prístupom: Získali sme množstvo bio odpadu a mesto niekoľkokrát zaplatilo za ošetrovanie stromov. Na úrad prišlo niekoľko sťažností od nespokojných občanov a nikto o tejto zeleni prakticky nič nevie.
Nový prístup: Zamestnáme v meste odborníkov, nie však iba arbonistov. V rámci ošetrovania stromov vyhradíme v meste zóny na zber a využitie bio odpadu, stanovíme zóny, kde ponecháme pracovať prirodzené procesy prírody a to tam, kde je to najvhodnejšie (parky, lesnatejšie plochy). Stromy budú mať desiatky rokov dostatok živín a budú zdravé. Živočíchy žijúce skrytým spôsobom života tam nájdu vhodné útočisko, napr na prezimovanie. Aj v ostatných zónach budeme s bio odpadom nakladať tak, aby pôdu neochudobňovali. Okolo stromov bude život, život bude pod nimi, v nich a aj v korunách stromov. Ľudia sa tam budú cítiť príjemne a bezpečne.
Budeme sadiť stromy pre budúcnosť. Nie hocijak, ale premyslene a dôsledne. Tým pádom sa zníži počet sťažností na výrub, úradníkom odpadne robota. Zdravotný stav týchto stromov bude lepší a bude si vyžadovať menej ľudských zásahov.
Strach = výrub
Laický strach z veľkosti stromu je najčastejším dôvodom pre jeho výrub. Úrazov spôsobených stromami je pritom minimum. Mesto by malo podporovať myšlienku, aby sa ľudia v parkoch cítili bezpečne, malo by edukovať a inovovať. Malo by mať kompetentných odborníkov, ktorý by výsledkami jasne dali najavo, že stromy sú v rukách profesionálov a nie je dôvod báť sa.
Mesto však podporuje žiadateľov, ktorí sa cez svoj vlastný strach domáhajú výrubu, len preto, lebo zo stromov padajú konáre a čo ak náhodou raz. Prílišne sa všetkého obávame a musíme to mať pod kontrolou. Utečencov, medveďov, stromov, peľu, hmyzu. Skrátka na čo si spomeniete. Doslova hľadáme a vytvárame si démonické problémy tam, kde neexistujú. Cyklisti na pešej zóne neviditeľne ohrozujú peších, stromy sú zdrojom alergénov, padajú z nich konáre a pod. Chodím cez pešiu zónu skoro denne a nikdy som sa tam necítil byť ohrozený. Nikdy som sa necítil byť ohrozený stromami v parkoch, ani keď začiatkom leta zo stromov doslova sneží peľ. Nepodporujme strach, šírme osvetu, vysvetľujme a edukujme. Práve preto je dobrým krokom voľba správnej zelene v meste.
Trávniky a hrabanie lístia
Nesprávny menežment sa týka aj trávnatých plôch v meste, kde veľkú časť týchto plôch niekoľkokrát ročne kosíme a doslova pečieme naše mesto zaživa. Zvyšujeme tým v meste teplotu a zo zelených trávnikov sa stávajú spečené hnedé pásy zoschnutej mini vegetácie. Nič tam nerastie, nič tam nežije. Ráno sa na tráve nemá kde držať rosa. Riešenie spočíva v ponechaní určitých trávnatých plôch rastúcich nadivoko, prípadne ich kosiť iba na jeseň, nie v lete.
Lístie nehrabme len tak hala bala, nechávajme ho na určitých miestach hniť. Prečo je to dobré?
- lístie a bio odpad ponechaný na zemi chráni zem pred prílišnými mrazmi
- poskytuje útočisko a potravu rôznej faune.. od hmyzu, cez ježkov, vtáky a podobne
- poskytuje pôde živiny – zdravé stromy
Pojem revitalizácia vznikol prakticky nedávno, no už dnes je to prežitok
My sa musíme o zeleň starať komplexne, nesmieme ju iba revitalizovať. Rúbať, sadiť, rúbať, sadiť, strihať. Pri výsadbe 10 stromov v parku by sa malo jasne vedieť aký vplyv budú mať tieto stromy na ďalších xy elementov.
- Ako sa tieto stromy zmenia o 30 rokov?
- Oplatí sa masovo vysadiť stromy niekde, kde sa o 30 rokov vznikne parkovisko?
- Sú skôr okrasné alebo dokážu poskytnúť domov novým živočíchov z rady fauny?
- Koľko kyslíka vyprodukujú za 10 rokov?
- Ako zvlhčia ovzdušie?
- Koľko tieňa poskytnú?
- Akého veku sa reálne dožijú?
- Majú kvalitný podklad a dostatok živín alebo žijú na úhľadných trávnikoch, či v betóne?
- Bude hroziť ich poškodzovanie?
- V prípade, že dá mesto zelenú napríklad projektu so včelami v meste, budú mať tieto stromy pre včely využitie?
- Atď atď.
Smutným príkladom bola výsadba okrasných čerešní v centre mesta, ktoré nevydržali ani 2 roky a uschli.
Odborníci
Nie všetko je len o plánoch, ale aj o ľuďoch. Veľká pointa v tom ako by sme definovali pojem odborník na akékoľvek odvetvie sa môže navonok javiť ako ťažká vec, ale pritom je to jednoduchá myšlienka.
Odborník by mal disponovať odbornými znalosťami, ktoré si vie obhájiť a podložiť. To je asi všetkým jasné. Okrem toho by mal byť hlavne dobrý človek. V plnom význame tohto slova. Musí to byť niekto srdečný, ľudský a pozitívne nabitý so zapálením pre to, čo robí. Nie preto, lebo raz chce byť úspešný. Nie preto, lebo z toho môže niečo mať. Nie preto, lebo chcel vždy pracovať v danom obore. Musí to chcieť len preto, lebo ho to baví. Mal to byť niekto, koho nezaťažuje vlastne EGO a nenaháňa ho potreba presadzovať sa.
Odborník musí byť ľudský. To čo si pod pojmom ľudskosť predstavíte nechám na vás, ale okrem iného to môže byť aj schopnosť vedieť počúvať ľudí, ktorí majú viac skúseností ako on sám. Toto všetko so všetkým súvisí. Ak niekde dosadíte niekoho s veľkým egom, nikdy neprijme názory a odporúčania od skúsenejších, pretože bude vlastné riešenia považovať za najlepšie. Nikdy nebude počúvať. Môže robiť aktivity od výmyslu sveta, ktoré sa laickej verejnosti môžu zdať veľmi prospešné, ale ak chybí z ekologického hľadiska, resp robí veľa malých neuvedomených krokov, ktoré sú v konečnom dôsledku proti prírode a príde do konfrontácie s názorom, že takto celkom nie, mal by sa vedieť zastaviť, počúvať a veci prehodnotiť.
Pochopenie potreby takýchto vlastností u človeka je neskutočne kľúčové a dôležité. Môžme tu mať veľa terajších kvázi odborníkov, ale ak to čo robia robia len zo zotrvačnosti, bez nadšenia, nie sú to odborníci. Môžu mať veľa nápadov a projektov, ale ak sú tieto robené len preto, aby sa vykázala nejaká aktivita a činnosť, nie sú to odborníci.
Príklad: Na mestskom úrade by nemal o veciach rozhodovať niekto, kto aktívne lozí po skalách, aj v národných parkoch. Pretože chránené biotopy mu nič nehovoria, chránené dravce využívajúce skaliská ako svoj biotop tiež nie. Videl som veľakrát lezcov, ktorí pri lezení hulákali ako paviáni na celé okolie. Na mestskom úrade a v komisií za životné prostredie dnes máme kadekoho. Od egotriperov, cez nevyrovnané osoby, cez poľovníkov a obyčajných aktivistov, ktorí prírode viac škodia ako pomáhajú.
Takisto som videl nejaké pokusy vybudovať v NP VF feratový chodník. Musíme si uvedomiť, že my tu nemáme obyčajné suché hory bez života. Národný park má toto pomenovanie z nejakého dôvodu. Nemôžme budovať niečo v nedotknutej časti prírody. Odplašíme odtiaľ všetok život a jeden chodník bude viesť k tvorbe nových, zvýši sa turizmus, atď, atď. Toto nie je odborné myslenie.
Jazierko v Košútoch je tiež príklad extrémne nerozumného nápadu. Niekoľko krát som autorov myšlienky upozorňoval, že na danej lokalite sa nárastom návštevnosti zvýši aj vandalizmus a celý nápad nie je vhodný ani pre tamojšiu faunu a flóru. Stalo sa. Autori myšlienky na sociálnej sieti isté obdobie pravidelne zverejňovali to, čo napáchali ostatní.. Z fauny na jazierku môžte vidieť maximálne kačku divú. Častým kosením trstín sa ničia úkryty a prirodzené prostredie iným živočíchom. Áno, jazierko je dnes na oko pekné a čisté, ale v podstate mŕtve. Všetky moje rady boli odignorované. Niekto iba potreboval vytvoriť projekt za každú cenu, vtedy to boli aktivisti, všetko kamaráti. Dnes sedia v Martinskom zastupiteľstve, či na primátorských stoličkách. Takto to odborník nerobí.
Videl som reportáž s členkou komisie za životné prostredie MT, kde si pracovníčka sťažuje, že nemožno stavať nové parkoviská, pretože štátna ochrana prírody zamieta väčšinu žiadostí na výrub drevín. Toto nie je odborný prístup.
Tak ako ďalej? Vieme, čo v meste chceme?
Kam ďalej?
https://ciernalabut.sk/5955/stare-stromy-su-pre-krajinu-dolezite-na-slovensku-sa-vsak-staroby-casto-nestihnu-dozit-hovori-arborista/
https://ciernalabut.sk/5880/dotacie-na-mulcovanie-luk-by-som-zakazal-stat-tym-podporuje-znizovanie-biodiverzity-hovori-odbornik/
https://ciernalabut.sk/5776/brno-sa-o-zelen-stara-v-sulade-s-prirodou-boli-sme-sa-inspirovat/
Spadané listí nehrabte, prospějete tak trávníku, květinám i stromům
