Lístie nie je odpad – pokračovanie článku Zelené, ale aj živé mesto

V predošlom článku som len stručne spomenul, že lístie pod stromami by sme nemali hrabať „hala bala“. Že chráni zem pred mrazom, dáva útočisko živočíchom a vracia pôde živiny. Vtedy som to písal laicky, z vlastnej skúsenosti a z toho, čo vidím vonku. Dnes sa na to chcem pozrieť odbornejšie – s číslami, s výskumami a s odkazmi, aby si to mohol každý overiť. Pretože každú jeseň sa opakuje ten istý obraz: hrable, vrecia, kontajnery. A na jar sa čudujeme, prečo sú trávniky vyprahnuté a stromy chradnú.

Nebudem tvrdiť, že lístie sa nesmie hrabať nikde. Sú miesta, kde je to správne a nutné, a na konci článku ich vymenujem. Ide mi o plošné, bezmyšlienkovité odhrabávanie všetkého zo všetkých trávnikov a spod všetkých stromov – a o to, čo nás to v skutočnosti stojí.

Lístie ako perina – mráz

Začnem tým, čo som v minulom článku spomenul len jednou vetou. Vrstva lístia funguje ako izolácia. Vzduch medzi listami tlmí výkyvy teploty, presne ako perina.

Toto nie je pocit, ale meraná vec. V klasickom pokuse v dubovom poraste v Minnesote (Thorud a Duncan, 1972) zamrzla pôda na plochách, odkiaľ odstránili opad, o 20 cm hlbšie ako na plochách, kde lístie ostalo. A na jar rozmŕzala ako prvá – teda bola vystavená striedaniu mrazu a odmäku. V tom istom pokuse zhutnená pôda premrzla o ďalších 13 cm hlbšie. A mestská pôda zhutnená je takmer vždy – chodíme po nej, jazdia po nej kosačky, autá, technika.

Podobne to ukázal dlhodobý európsky pokus Síkfőkút v Maďarsku, v dubovo-cerovom lese, kde už desaťročia skúmajú, čo sa stane, keď sa lístie odstraňuje alebo naopak pridáva. Plochy bez opadu mali najväčšie ročné výkyvy teploty pôdy a v zime boli významne chladnejšie. Najmenšie výkyvy mali plochy s dvojitou vrstvou lístia.

Prečo by nás to malo zaujímať? Pretože tesne pod povrchom sú jemné korene stromov – tie, ktorými strom reálne prijíma vodu a živiny. Výskumy z Hubbard Brook v USA (Tierney a kol., 2001 a ďalší) ukázali, že keď pôda premŕza hlbšie, zvyšuje sa zimné odumieranie práve týchto jemných koreňov. Strom potom na jar horšie prijíma dusík, ten sa namiesto do stromu vyplavuje preč. Úprimne dodám, že priamy pokus „pohrabané lístie → odumreté korene“ som nenašiel. Ale obe časti reťazca sú zmerané: bez lístia pôda premŕza hlbšie, a hlbšie premrznutie škodí koreňom.

Lístie ako hnojivo – živiny

Strom si na jeseň časť živín z listov stiahne späť, ale nie všetky. Zvyšok padá na zem a cez dážďovky, huby a baktérie sa vracia späť do pôdy, ku koreňom. Je to uzavretý kolobeh, ktorý funguje milióny rokov. V meste ho prerušíme hrabľami.

O koľko ide? V listnatých lesoch v nemeckom Hainichu (buk, lipa, jaseň, javor, hrab) opadne ročne 3,2 až 3,9 tony suchého lístia na hektár. S ním sa do pôdy vráti 47 až 88 kg vápnika a 4 až 8 kg horčíka na hektár ročne. Pri dusíku to podľa môjho prepočtu (z hmotnosti opadu a obsahu dusíka v dubovom lístí) vychádza zhruba na 30 až 37 kg na hektár ročne – berte to ako orientačný odhad, nie meranie. Lipa, ktorá je v Martine všade, má mimochodom lístie na dusík, fosfor a draslík jedno z najbohatších. Jej odhrabaním sa teda odvezie viac živín ako pri buku.

Že to má následky, vieme už vyše 150 rokov. V 18. a 19. storočí sa v strednej Európe vo veľkom hrabala lesná hrabanka na podstielku pre dobytok. Lesníci už vtedy (Ebermayer, 1876) písali, že to pôdy vážne ochudobňuje. Dnes to potvrdzujú aj moderné pokusy: prehľad 152 rokov výskumov (Sayer, 2006) ukázal, že po troch až piatich rokoch odstraňovania lístia v pôde klesá dostupný fosfor, vápnik, horčík a draslík. Pri dlhodobom odstraňovaní sa spomaľuje rast stromov. V českom pokuse v smrekových porastoch klesla zásoba vápnika, horčíka a draslíka v pôde až o 31 % už po prvom hrabaní.

A rovno z mesta: v štúdii z predmestí v americkom Marylande (Ferlauto a kol., 2024) mali záhrady, kde sa lístie dlhodobo hrabalo, až o 24 % menej organického uhlíka v pôde a rozklad v nich prebiehal o 17 % pomalšie. A čo je dôležité – keď ľudia prestali hrabať na rok-dva, nič sa nezlepšilo. Je to dlh, ktorý sa nabaľuje roky a splácať sa bude tiež roky.

Tu sa vraciam k tomu, čo som písal v minulom článku: strom bez živín je oslabený, schne, padajú z neho konáre, zavolá sa arborista, potom znovu, a nakoniec príde výrub. Platíme za to, že stromom berieme jedlo, a potom platíme za to, že sú hladné.

Lístie ako špongia – voda, pôda a dážďovky

Vrstva lístia znižuje výpar vody z pôdy. Merania z rôznych miest sveta sa líšia podľa podnebia a hrúbky vrstvy, ale ide o desiatky percent, pri vlhkej pôde aj o viac. Pre mestský strom, ktorý má koreňový priestor stiesnený medzi chodníkom a cestou, je každý milimeter vody, ktorý sa nevyparí, dôležitý. Najmä v suchých jarách a horúcich letách, ktoré sú čoraz častejšie.

Ten istý prehľad (Sayer, 2006) uvádza, že dlhodobé odstraňovanie opadu zvyšuje zhutnenie pôdy, povrchový odtok vody a eróziu, a v suchých obdobiach znižuje obsah vody v pôde. Voda z prívalového dažďa tak namiesto toho, aby vsiakla ku koreňom, steká po udupanom trávniku do kanála.

Lístie je hlavne potrava. Vo francúzskom pokuse (Ponge a kol., 1993) po štyroch rokoch odstraňovania opadu takmer vymizli dážďovky, mnohonôžky a rovnakonôžky. Práve tie, ktoré lístie drvia, zaťahujú do pôdy a robia v nej chodbičky. Chodbičky pôdu prevzdušňujú a pomáhajú vsakovaniu vody. Inými slovami: hrabaním si sami vyrábame udupanú, mŕtvu pôdu, a potom nad ňou lamentujeme. V dlhodobých lesných pokusoch DIRT klesol po 50 rokoch bez opadu obsah uhlíka v pôde o 55 až 66 %. Pôda bez lístia doslova chudne.

Lístie ako panelák – živočíchy

V minulom článku som písal, že strom je ako živý panelák. Lístie pod ním je jeho prízemie a pivnica.

V jednom metri štvorcovom opadanky žijú tisíce, často až desaťtisíce drobných živočíchov – najmä chvostoskoky a roztoče, ale aj pavúky, chrobáky, mnohonôžky, žižavky, slimáky. Je to základ potravového reťazca, z ktorého žijú ďalší.

Veľa hmyzu prezimuje práve v lístí. Napríklad tieto nočné motýle, ktoré žijú aj u nás, zimujú ako kukly v opadanke alebo tesne pod ňou: lišaj kyprinový, lišaj pupencový, lišaj topoľový, štetkáč bukový. Spriadač medvedí prečká zimu ako húsenica. Dospelé lienky sa na zimu zahrabávajú pod lístie. Larvy svätojánskych mušiek žijú v opadanke a lovia v nej drobné slimáky. Kráľovné čmeliakov zimujú v pôde, v machu a pod lístím – v štúdii z Kalifornie našli všetky sledované kráľovné zahrabané pod 3,5 až 5 cm opadanky. Keď na jeseň odhrabeme a odvezieme lístie, odvezieme do kontajnera aj budúcoročné motýle, lienky a čmeliaky.

Netvrdím, že za úbytok hmyzu môže hrabanie lístia. Známa nemecká štúdia (Hallmann a kol., 2017) zistila, že biomasa lietajúceho hmyzu v chránených územiach klesla za 27 rokov o 76 %, ale konkrétnu príčinu neurčila. Isté je však jedno: hmyz stráca miesta na život a opadanka je jedno z mála takých miest, ktoré mu v meste vieme nechať úplne zadarmo.

A potom ježkovia. Ježko si zimné hniezdo stavia hlavne z opadaných listov listnáčov. Britský výskum (Morris, 1973) zistil, že takéto hniezdo má 30 až 60 cm, steny z natesno uložených listov a vydrží v priemere 6,4 mesiaca – teda celú zimu. Aj letné hniezda sú z vyše 80 % z opadaných listov. Podľa Andrey Lešovej zo Štátnej ochrany prírody SR sa jež ukladá na zimný spánok už v októbri, okrem iného aj pod lístie. Oba naše druhy – jež východoeurópsky aj jež západný – sú chránené. Kto nájde hniezdo so zimujúcim ježkom, má ho vrátiť do pôvodného stavu. Ježa západného navyše Medzinárodná únia ochrany prírody (IUCN) v roku 2024 preradila medzi takmer ohrozené druhy. V niektorých krajinách ubudol o 16 až 33 %, v Bavorsku a vo Flámsku zhruba o polovicu.

Drozdy, kosy a červienky sa zas v lístí prehrabávajú a hľadajú potravu – kos čierny hrabe v lístí nohami ako sliepka. Kde nie je lístie, nie je hmyz ani dážďovky, a kde nie sú tie, nie sú ani vtáky.

Peniaze – platíme dvakrát

Pozrime sa ešte raz na fotku z minulého článku – kopa lístia v plechovom kontajneri. Za toto mesto platí: za prácu ľudí a strojov, za dopravu, a potom za spracovanie bioodpadu v kompostárni. A potom ešte raz – za ošetrovanie a výrub stromov, ktorým sme živiny zobrali.

Koľko presne to stojí Martin, neviem. Tieto čísla som nenašiel a bolo by fér, keby ich mesto zverejnilo – koľko ton lístia sa ročne odvezie a koľko to stojí. Pre porovnanie: malá pražská mestská časť Březiněves priznala, že len za odvoz lístia platí firmám okolo 210 000 korún ročne. Pre mesto veľkosti Martina to budú pochopiteľne iné sumy.

Čo robia inde

Nie je to žiadna utópia. Viedeň v roku 2015 prestala vo vonkajších obvodoch odstraňovať lístie a nechávala ho na kopách pre zimujúcich ježkov – najprv na skúšku v jednom obvode, potom v jedenástich. Nazvali to najväčším projektom ochrany ježkov v EÚ. Vo veľkých parkoch ako Prater časť lístia zapracúvajú priamo pod kríky. A netreba chodiť ani do Viedne: bratislavský Ružinov od roku 2022 necháva na pokojných miestach kopy lístia a domčeky pre ježkov, v roku 2023 už na siedmich lokalitách.

Nemecké úrady (Umweltbundesamt, LANUV) aj ochranári (NABU, BUND) sa zhodujú v jednoduchom pravidle: lístie odstraňovať zo spevnených chodníkov, kde je nebezpečenstvo pošmyknutia, a inde ho nechať, prípadne zhrabať pod kry. Hrable a metlu namiesto fúkača. Americká Xerces Society k tomu robí kampaň Leave the Leaves – nechajte lístie ležať – a ľudia si do záhrad vešajú tabuľky, prečo u nich lístie ostáva.

Kedy hrabať áno

Aby som nebol nespravodlivý – sú miesta a situácie, kde je hrabanie správne:

Chodníky, cesty, schody, parkoviská, zastávky. Mokré lístie šmýka a je to bezpečnostný problém. Lístie z ulíc navyše dážď splachuje do kanalizácie a vo vode je zdrojom fosforu – podľa štúdie z amerického Wisconsinu tvorí lístie z ulíc takmer 60 % ročného fosforu v mestskom odtoku a včasný zber túto záťaž znížil o 80 % (USGS).
Kanálové vpusty a odtoky, ihriská, pieskoviská.
Pagaštany. Ploskáčik pagaštanový (to sú tie hnedé, akoby spálené listy už v lete) prezimuje ako kukla v spadnutom lístí. V talianskej štúdii (Pavan a kol., 2003) znížilo dôkladné odstránenie lístia poškodenie listov začiatkom júna o 95 %, koncom júla o 75 % a koncom augusta o 30 %. Platí to len pri dôslednom zbere – keď je hneď vedľa neupratované, efekt sa stráca. Rakúska agentúra AGES odporúča takéto lístie dať do veľkej kompostárne alebo do odpadu, nie na domáci kompost.
Stromy s hubovými chorobami listov – chrastavitosť jabloní, škvrnitosť listov pagaštana, antraknóza platana, čierna škvrnitosť javora. Huby prezimujú v spadnutom lístí a na jar z neho napádajú nové listy. Ani tu nepatrí lístie na domáci kompost, pretože sa dostatočne nezahreje.
Intenzívne udržiavané trávniky pod hrubou mokrou vrstvou. Tráva pod ňou nemá svetlo ani vzduch a môže zahniť. Riešením však nemusí byť odvoz – lístie sa dá pokosiť mulčovacou kosačkou priamo na trávnik alebo zhrabať pod najbližšie kry a stromy.

Ako by to mohlo vyzerať v Martine

Nadviažem na zóny z minulého článku:

Spevnené plochy a frekventované miesta – lístie zbierať ako doteraz.
Pagaštany a choré stromy – lístie zbierať dôsledne a odvážať do kompostárne.
Trávniky v centre a na sídliskách – lístie mulčovať kosačkou alebo zhrabať pod kry a stromy, nie do kontajnera.
Parky, lesnatejšie plochy, okraje sídlisk – lístie nechať ležať. V pokojných kútoch nechať kopy lístia a konárov pre ježkov.
Pri každej takejto zóne malá tabuľka: „Tu lístie nehrabeme. Zimujú tu ježkovia, motýle, lienky a čmeliaky, a na jar bude z lístia humus pre stromy.“ Ľudia potom nebudú volať na úrad, že sa tu neupratuje, ale budú vedieť prečo.

Zverejniť, koľko mesto ročne platí za zber a odvoz lístia, aby bolo vidno, koľko sa dá ušetriť.

Starý prístup: Všetko odhrabať, naložiť, odviezť, zaplatiť. Pôda premŕza, vysychá, chudne a tvrdne. Stromy slabnú, živočíchy nemajú kde prezimovať. Na jar nič nerastie a o pár rokov voláme arboristu a potom pílu.

Nový prístup: Zbierať tam, kde je to nutné – na chodníkoch, pod pagaštanmi a pri chorých stromoch. Inde lístie nechať pracovať. Ušetríme peniaze aj ruky, stromy budú zdravšie, pôda živá a v parkoch zimujú ježkovia. Stačí na to jedno: prestať považovať lístie za odpad a pochopiť, že je to súčasť stromu, len o pár metrov nižšie.

Lístie nie je neporiadok. Je to perina, hnojivo, špongia aj panelák v jednom. Nechajme ho aspoň tam, kde nikomu neprekáža.

Zdroje

Thorud, D. B., Duncan, D. P. (1972): Effects of snow removal, litter removal and soil compaction on soil freezing and thawing in a Minnesota oak stand. – https://agris.fao.org/search/en/records/65df7c786eef00c2cea2e84d
Fekete, I. a kol. (2016): Plant and Soil 398: 291–300 (pokus DIRT Síkfőkút, Maďarsko). – https://real.mtak.hu/46190/
Tierney, G. L. a kol. (2001): Soil freezing alters fine root dynamics in a northern hardwood forest. Biogeochemistry 56: 175–190.
Sayer, E. J. (2006): Using experimental manipulation to assess the roles of leaf litter in the functioning of forest ecosystems. Biological Reviews 81: 1–31. – https://oro.open.ac.uk/36463
Ponge, J.-F., Arpin, P., Vannier, G. (1993): Collembolan response to experimental perturbations of litter supply in a temperate forest ecosystem. – https://hal.archives-ouvertes.fr/hal-00506014
Ferlauto, M., Schmitt, L., Burghardt, K. T. (2024): Plants, People, Planet 6(4): 875–884, doi:10.1002/ppp3.10499. – https://drum.lib.umd.edu/items/5932d0b8-cb9f-4fb2-a1c4-0a862624f85d
Lajtha, K. a kol.: 50 rokov pokusov DIRT, zmeny pôdneho uhlíka. – Harvard Forest DIRT: https://harvardforest.fas.harvard.edu/node/1670
Guckland, A. a kol.: návrat živín opadom v Hainichu, Plant and Soil (2011), doi:10.1007/s11104-011-1004-7
Jacob, M. (2010): dizertačná práca, Univerzita Göttingen (živiny v lístí drevín Hainichu).
Vild, O. a kol. (2015): simulované historické hrabanie, Podyjí. – https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC5726490
Biogeochemistry, doi:10.1007/s10533-008-9201-z (hrabanie v smrekových porastoch, ČR).
Butterfly Conservation: What's in your leaf litter. – https://www.butterfly-conservation.org/news-and-blog/whats-in-your-leaf-litter
Williams, N. M. a kol. (2019): Ecosphere (zimovanie kráľovien čmeliakov).
Xerces Society: Leave the Leaves. – https://www.xerces-dev.org/leave-the-leaves
Hallmann, C. A. a kol. (2017): More than 75 percent decline over 27 years in total flying insect biomass in protected areas. PLOS ONE. – https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0185809
Morris, P. (1973): Winter nests of the hedgehog. Oecologia. – https://ptes.org/hedgehog-papers/morris-1973-hedgehog-winter-nests/
TASR (13. 10. 2024): Jež sa už v októbri ukladá na zimný spánok (A. Lešová, ŠOP SR). – https://www.teraz.sk/slovensko/jez-sa-uz-v-oktobri-uklada-na-zimny/829007-clanok.html
Mammal Society (2024): European hedgehog listed as Near Threatened on IUCN Red List. – https://mammal.org.uk/press-hub/breaking-european-hedgehog-listed-as-near-threatened-on-iucn-red-listnbsp
BTO: počty kosov a červienok a početnosť dážďoviek. – https://www.bto.org/node/80068
LANUV NRW (2023): tlačová správa o hluku fúkačov. – https://www.lanuk.nrw.de/fileadmin/lanuv/presse/dokumente/2023_10_19_L%c3%a4rm_Laubbl%c3%a4ser.pdf
Umweltbundesamt (2021): Wohin mit dem Laub? – https://www.umweltbundesamt.de/themen/wohin-dem-laub
CARB (2021): malé off-road motory. – https://ww2.arb.ca.gov/node/16486
Edmunds/InsideLine (2011): Ford F-150 SVT Raptor vs. fúkač lístia. – https://www.autoblog.com/2011/12/09/inside-line-pits-ford-f-150-svt-raptor-versus-a-leaf-blower/
NABU: Laub liegenlassen. – https://www.nabu.de/aktiv-werden/naturnah-gaertnern/gartenarbeiten-rund-ums-jahr/haufenweise-gemuetlichkeit
TN.cz (9. 11. 2022): náklady Prahy-Březiněves na lístie. – https://tn.nova.cz/zpravodajstvi/clanek/475716-cesi-resi-kam-s-tunami-spadaneho-listi-hasici-varuji-pred-jeho-palenim
ORF Wien (15. 11. 2015): Viedeň necháva lístie pre ježkov. – https://wien.orf.at/v2/news/stories/2742296/
TASR (18. 11. 2023): V Ružinove pribudli ďalšie domčeky pre ježkov. – https://www.teraz.sk/regiony/v-ruzinove-pribudli-dalsie-domceky-n/755378-clanok.html
Pavan, F. a kol. (2003): Journal of Arboriculture 29(5): 253–258 (ploskáčik pagaštanový). – https://auf.isa-arbor.com/content/isa/29/5/253.full.pdf
AGES: Rosskastanienminiermotte. – https://www.ages.at/en/plant/plant-health/pests-from-a-to-z/horse-chestnut-leaf-miner
RHS: Horse chestnut leaf blotch, Apple and pear scab. – https://www.rhs.org.uk/disease/horse-chestnut-leaf-blotch
USGS: Using leaf collection to reduce nutrients in urban stormwater. – https://www.usgs.gov/centers/wisconsin-water-science-center/science/using-leaf-collection-reduce-nutrients-urban