accipiter gentilis
Na Slovensku je bežným druhom, rozšíreným po celom území, avšak hustota jeho populácie je nízka. Na rozsiahlych nížinách s intenzívnym poľnohospodárstvom je jeho rozšírenie len ostrovčekovité.
Lesy všetkých typov v nížinách aj v pohoriach (až do nadmorskej výšky 1200-1300 m), predovšetkým staré, vysoké lesy. Pôvodne to bol typický lesný vták, v súčasnosti však s obľubou hniezdi aj v poľných lesíkoch a remízkach, v mladých nízkych lesoch i plantážach. V posledných rokoch začal obsadzovať veľké parky veľkomiest. Na Slovensku sú tieto trendy oveľa slabšie než v západnej Európe.
Má silné nohy a dlhé pazúry, čo mu umožňuje loviť aj pomerne veľkú korisť. V jeho potrave prevažujú vtáky nad cicavcami. Z vtákov sú to najčastejšie: kurovité, krkavcovité, holuby, malé spevavce, ďatle, dokonca aj viaceré druhy dravcov a sov. Z cicavcov sú v koristi najviac zastúpené: hraboš poľný, veverica, králik, syseľ, krt, ryšavka. Požieranie zdochlín je zriedkavé. Zastúpenie iných stavovcov alebo bezstavovcov v potrave je malé. Korisť vyzerá buď zo stromu, alebo za letu popri lese, stromoch, alebo za letu v lese.
U nás hniezdi 1200-1600 párov. Jastrab je asi najdôležitejším regulátorom početnosti krkavcovitých vtákov. Jeho funkcia v ekosystémoch je nezastupiteľná. V minulosti bol považovaný za „škodlivý“ druh a silno prenasledovaný. Tieto predstavy preežívajú aj v súčasnosti a jastraby sú často lovené, chytané do košov či želiez. Trpia aj lesohospodárskymi aktivitami, vyberaním mláďat do nelegálnych chovov a chemizáciou. V súčasnosti je už chránený, zdá sa však, že jeho početnosť stále klesá
