Vlk dravý

Zdieľaj!

V Malej a Veľkej Fatre žijú asi 2 svorky vlkov. Je prenasledovaný poľovníkmi pre trofej. Poľovníci následne klamú, že ho lovia preto, lebo znižuje stavy vysokej.

Rozmermi i vzhľadom pripomína vlčiaka. Líši sa od neho závalitejším telom, kratšími ušnicami tvaru približne rovnostranného trojuholníka, šikmo postavenými očami, enormne veľkými stupajami predných nôh a bokombradami po bokoch. Chvost má rovný. Na rozdiel od psa nemá široký, ale hlboký, z bokov sploštený hrudník. V dôsledku toho má medzi nohami užší rozostúp ako pes, preto na rozdiel od neho kladie stopy v jednej línii – čiaruje.

P r o s t r e d i e: Charakter biotopov nie je pre vlka rozhodujúci, ale ako plachý druh sa vyhýba krajine poznačenej civilizáciou. Najviac mu vyhovujú otvorené priestory tundier, lesotundier, rozľahlé priestory stepi a lesostepí s nižšími zrážkami snehu. Dlho ležiaci hlboký sypký sneh sťažuje vlkovi lov na veľkých priestoroch a predstavuje v ich živote významný obmedzujúci činiteľ. V zasneženej krajine uprednostňuje plochy s pevným, nerovnomerne rozloženým a rozvsrtveným snehom. Viac ako charakter biotopu rozhoduje o jeho stanovištných nárokoch na prostredie prítomnosť napájadiel a dostatočné množstvá koristi. Darí sa mu rovnako v nížinách močaristej krajiny s trstinami a deltách veľkotokov ako v stepi. Vystupuje aj do vysokých polôh nad pásmo lesa, do 3- až 4-tisícových nadmorských výšok. Napriek tomu, že vlci za jedinú noc prebehnú vyše 50km, ich rozširovanie do nových oblastí je pomalé, lebo im pri nom bráni ich konzervatívny vzťah k biotopom, s ktorými už raz spojili svoj život.

P o t r a v a: V celom areáli druhú tvoria jeho najvýznamnejšou zložku potravy kopytníky, na ktoré ho naprogramoval vývoj. Vie sa však v čase ich prechodného nedostatku pohotovo preorientovať na iné, dostupnejšie zdroje náhradnej alebo balastnej potravy. Posledná je z hľadiska energetickej bilancie pre vlka takmer celkom bezcenná a slúži mu iba v čase kritického hladu na udržanie funkčnosti zažívacieho traktu a črevnej flóry. Jeho najväčšou korisťou u nás je jeleň, diviak, zriedkavejšie srnec. Jeho korisťou sa stávajú neraz aj domáce zvieratá vo voľnom ustajnení a na pastviskách. V krajine osídlenej človekom sú častou korisťou vlka aj psy, ktoré loví niekedy v bezprostrednej blízkosti ľudských obydlí. Osamelé vlky lovia častejšie menšiu korisť. Bývajú to spravidla mladé vlky, ktoré sa odpojili od svorky a sú potenciálnymi zakladateľmi novej svorky. Ako náhradná potrava im na kratší, ale niekedy aj na dlhý čas môže slúžiť v niektorých častiach areálu drobné zemné cicavce a hmyz. Veľmi dôležitú zložku potravy tvoria v jeho živote zdochliny, aj v pokročilých štádiách rozkladu.
Vlky vedia úspešne loviť zajace tak, že v niektorých častiach areálu môžu dokonca tvoriť určitý čas aj významnú zložku ich potravy. Nie však v prírode. Vtáky majú v porovnaní s cicavcami v potrave vlka zanedbateľný význam, výnimku v tomto smere tvoria trstiny v deltách niektorých veľtokov. Dôležitou doplnkovou potravou vlka sú často dužinaté lesné plody. Nestrávené zvyšky viacerých druhov tráv, zelené časti dvojklíčnych rastlín a ihličia, vyskytujúce sa často v truse mu slúžia pravdepodobne ako antihelmintika alebo iné terapeutiká, ale môžu sa mu dostať do zažívacieho traktu s potravou.

T e r i t ó r i u m: Rozlohu teritórií určuje dostatok, alebo nedostatok potravy, zvyklosti danej populácie, geografická príslušnosť, ale aj rad ďalších, doteraz nie celkom známych činiteľov. Pri ochrane teritória sa správajú k sebe svorky nepriateľsky, ale ku krvavým konfliktom medzi nimi nedochádza. Privandrovalci spravidla rešpektujú hranice obsadeného teritória a opustia ho pred prvým stretnutím s jeho vlastníkmi, alebo hneď po nom. Hranice teritórií si značkujú na stabilných trasách trusom a močom, najčastejšie na hrebeňoch horských masívov. V čase odchovu mláďat sa teritórium zmenšuje, ale začína sa rýchlo zväčšovať už koncom júla, keď potrebujú pre mláďatá výdatnejšiu korisť, a potom druhý raz, keď v septembri začínajú učiť mláďatá loviť.
Rozpätie rozlohy teritórií vlkov v rámci ich obrovského areálu je napremenlivejšie spomedzi cicavcov. Pohybuje sa v rozpätí od niekoľkých stoviek až do dvestotisíc hektárov. Tam, kde majú vlci veľké teritória, vytvárajú si niekedy bufrové vyrovnávajúce zóny – akési komory zveri – v ktorých nelovia. Bufrové zóny sú súčasť teritória svorky a môžu niekedy zaberať až štyridsať percent z jeho celkovej plochy. Rešpektujú a nelovia v nich susedné, ale ani náhodne blúdiace svorky, hľadajúce nové teritóriá.

A k t i v i t a: Najaktívnejší sú vlci v noci bez ohľadu na ročné obdobie. Na nočnú aktivitu prechádzajú vĺčatá už krátko po opustení materského brloha. Za jedinú noc môžu prejsť okolo 50 km, a pritom si stačia počas nočného lovu aj na krátko oddýchnuť. Cez deň lovia svorky iba v oblastiach riedko osídleným človekom. Pokiaľ v takýchto oblastiach vlci lovia cez deň, sú to spravidla samotárski nomádi, alebo mladí vlci. Takmer všetky aktivity vlka sú poznačené efektívnym hospodárením energiou, ktorým je poznačená aj jeho etológia.

M i g r á c i e: Vlky žijú ustáleným spôsobom života a migrácie nie sú pre ne typické ani vtedy, keď sa kopytníky vytratia z ich teritórií prechodne na dlhší čas. Nikdy sa nezdržiavajú dlho na jednom mieste, pretože svorky musia na svojich veľkých teritóriách kontrolovať okolo 80 až 90 teritórií jelenej zveri. Svoje teritória opúšťajú iba neochotne a aj to iba v najnutnejších prípadoch.

E t o l ó g i a: Sociálny život vlkov má pestré podoby a kombinácie. Sú medzi nimi samotári, veční nomádi v zoskupeniach dvoch – troch zvierat, aj ale desaťčlenné svorky. Najplnohodnotnejší život však vedú v rodinnom zväzku priatich až šiestich zvierat, tvoriacich rodinný klan, ktorý loví vo svojom dôverne známom teritóriu. Prišelcov cudzieho pôvodu spravidla vnímajú ako konkurentov a správajú sa k nim odmietavo, ale napätá situácia pri strete ostáva medzi nimi iba v rovine demonštrovania zvrchovanosti, po ktorej votrelci spravidla dobrovoľne opúšťajú teritórium vlastníkov. Najstabilnejšie sú materské páry vytvárajúce pevne zvážky na celý život. Tie nemusia byť vždy pri výchove mláďat odkázané samy na seba, ale často sa k ním pridružia jeden, niekedy aj dvaja či traja vlci rôzneho veku, tzv. tety a strýkovia. Zdržiavajú sa sústavne poblíž materského paru a vedené silným rodičovským pudom mu pomáhajú pri výchove mláďat. Dominantným jedincom svorky býva spravidla vlk dávajúci, ak to vyžadujú okolnosti, na vedomie svoje dominantné postavenie.
Za určitých okolností však môže byť dlhší, alebo kratší čas v pozícii dominantného jedinca svorky vlčica. Deje sa to najmä pri presunoch svorky zoradenej v rade pred započatím lovu. Dominantný vlk ako jediný môže mať pri týchto presunoch svorky vodorovne vztýčený chvost, dávajúc tak najavo svoju zvrchovanosť. Pri týchto presunoch toleruje pred sebou iba svoju dominantnú vlčicu. Pokiaľ má na tomto presune pred sebou vlčicu, toleruje na čele presúvajúcej sa svorky aj subdominantného vlka. Pri úhyne vlka preberá dominantnú pozíciu v svorke vlčica, ale pri úhyne oboch partnerov sa svorka rozpadá. Pri všetkých aktivitách vedú vlka neomylne zmysly a inštinkty. Aj v noci zbadá a vyhne sa neodborne zamaskovanej pasci. Podobne mu pri love slúži sluch. Ňuch má síce vlk dobrý, ale nevyrovná sa ňuchu niektorých plemien poľovných psov. Ma veľmi čujný spánok a ukladá sa pri ňom do klbka.
Do stratégie lovu ma zabudované prvky vysokej inteligencie so znakmi abstraktného myslenia, vybaveného zložitou komunikáciou, zatiaľ neobjasnenej podstaty. Pri vlkoch sa uplatňujú evolučne moderné formy predacie na úrovni dvoch sociálnych jednotiek čriedy a svorky, oboch vybavených hierarchickými individuálnymi skúsenosťami, vrodenými schopnosťami a predispozíciami.
Pri love veľmi účelne hospodária energiou. Ani ich cesty pri vyhľadávaní koristi nemajú živelný charakter. Vyhýbajú sa väčším prevýšeniam terénu a pohybujú sa v ňom spravidla po vrstevniciach. Žiadny útok na brániacu sa korisť nevedú do úplného vyčerpania, ale ponechávajú si určitú rezervu. To preto, lebo pri -20°C a pri polmetrovej hĺbke snehu by už 2 až 3 takéto neúspešne útoky znamenali pre vlka smrť vyčerpaním. Pri love používajú aj takzvané testovacie skúšky koristi. Prekvapivým útokom pri nich vyvolajú v čriede potencionálnej koristi zmätok a prenasledujú ju iba do vzdialenosti 100 az 200m. Zmätok, ktorý vznikne pri prepade čriedy veľmi inteligentne vyhodnocujú a označujeme ho ako dominantu rozruchu. Počas nej a na krátkom úseku prenasledovania vlci bleskovo za behu testujú zdravotný stav čriedy. Pokiaľ v ňom nezaregistrujú podľa reakcií koristi choré, senzibilné alebo inak hendikepované zviera, prepad končí. Pri zaregistrovaní hendikopovanej koristi sa na ňu zamerajú a útok dotiahnu spravidla do úspešného konca. V opačnom prípade podniknú aj niekoľko desiatok útokov, kým sa im podarí objaviť v niektorej z čried vhodnú korisť.
Iný spôsob šetrenia energiou pri útoku je takzvaný štafetový lov. Pri ňom, len čo svorka vlkov spozoruje potenciálnu korisť pri pastve alebo v pozícii komfortného správania, rozdelí sa na dve časti. Jedna ostane vo východzom postavení, a druhá sa postaví do vyčkávacieho alebo záložného postavenia. Po zaujatí pozícií prvá skupina zaútočí na korisť a nadháňa ju skupine vo vyčkávacom postavení. Niekedy vlci vytvárajú takúto organizovanú formáciu v behu po prepade čriedy. Na základe niekoľko miliónov rokov trvajúceho súžitia so svojou potenciálnou korisťou vedia, že v ohrození má táto tendenciu unikať v kruhu. Počas pohonu sa preto svorka rozdelí na dve skupiny. Prvá pokračuje v pohone, a druhá nadbieha unikajúcej koristi skratkou po diagonále vnútorného oblúka „predvídanej“ trasy úniku.
Vlci uprednostňujú pri love jeleniu zver pred srnčou z niekoľkých dôvodov. Vynaložená energia na lov srnčej zveri kľučkujúcej v krovinatých porastoch nie je úmerná jej hmotnosti, ktorá nepostačuje na zasýtenie 5- až 6-člennej svorky. Naopak na ulovenie jelenej zveri unikajúcej
priamočiarejšie vo vlkom prístupnejších porastoch, vynaložená energia na lov je úmerná hmotnosti jeleňa, ktorým sa nasýti celá svorka. Pri love jelenej zveri sa orientujú hlavne na jelenice, lebo na ich ulovenie im postačuje menšie vynaloženie energie.
Pri love diviačej zveri lovia najmä lanštiaky a diviačice s diviačatmi. Menej úspešné sú vlky pri útokoch na staré kance s pancierom.
Z domácich zvierat ich najviac priťahujú domestikaciou cieľavedome degenerované ovce, sústredené do veľkých stádach. S menším úspechom útočia na stáda hovädzieho dobytka, ktorý pri útoku nepodlieha takej panike ako ovce a kone. V prípade útoku sa dobytok nedá na Živelný únik, ale často zaujme účinnú takzvanú palisádovú obranu, podobne ako zubry alebo pižmone. Pozoruhodné je správanie vlka v okolí ľudských sídlisk, iné, ako ho poznáme pri medveďovi. Na rozdiel od medveďa si pri kontakte s človekom zachováva plachosti a odstup, aj keď sa ocitne v jeho bezprostrednej blízkosti. Pri tom však loví aj v bezprostrednej blízkosti ľudských obydlí, nevynímajúc domáce zvieratá, ako sú psy tvoriace v niektorých oblastiach V jeho potrave približne rovnaký podiel ako srnčia zver.

S ta v b a n o r y: Nový brloh začína už gravidná vlčica budovať na skrytých neprehľadnych miestach, ako sú úžlabiny, pod prevismi brál a vyvratmi. Brlohy na otvorených priestoroch sú vzácne. Vlčica si často upravuje opustené nory líšok a jazvecov. Brloh sa spravidla nachádza poblíž napájadla, ku ktorému vedie zvyčajne od brloha jedna alebo niekoľko vychodených cestičiek. Tam, kde sa vlci každoročne vracajú k jednému a tomu istemu brlohu, majú poblíž neho jeden, ale niekedy aj 2 až 3 nahradne brlohy. Do nich prenášajú mláďatá, keď v čase ich odchovu nastanú okolo brlohu nepriaznivé podmienky, alebo vlčica sa cíti byť s mláďatami v jeho blízkosti ohrozená. V snahe o utajenie brloha sa vlci správajú okolo neho veľmi nenápadne. Nelovia ani neprepadávajú dobytok ustajnený vo voľnej prírode v jeho blízkosti do vzdialenosti 7 až 10 km. Kŕmiaci vlk, prinášajúci pre vlčicu a jej mláďatá potravu, sa pokúša najskôr nadviazať s vlčicou hlasový kontakt, aby si overil, či brloh nie v ohrození. Ak mu na tento tichý signál vlčica neodpovie, je to znamenie, že brloh je v ohrození a nemá sa k nemu približovať.

R u j a: Medzi vlkmi panuje prísna monogamia a páry sa vytvárajú na cely život, pokiaľ jeden z partnerov nezahynie. V takomto prípade miesto uhynutého partnera zaujme iný, najčastejšie mladý vlk alebo vlčica. Pomerne často sa v populácií vlkov……….

álnej náklonnosti k vlčici rodičovskéhäpěľU-“řammjímkc

k tujú iba velmi vzacne. _ uja V O_V, „ld bnr.
V1c1cesaVyS_ y ‚ 1 d’mivlkmi zakladajummi
livý priebeh iba med21 m & y h’d , medzi nimi k D
výkrát rodinné zväzkY;_Vt_edY doc. 1 zda rťou ‚ed ír
putným súbojom, kOIlClaOll’Il. sa nie € Y sm ‚ J „k m
zo sokov. NovontVOľený zvazokje potom trvaly.

Vlci zo stabilizovaných párov do tychto SUbOJOV
nevstupujú. Pri stabilizovanej svorke rodinneho klanu
neprebieha rozmnožovanie živelné, ale pod kontrolou
dominantnej Vlčice. Už určitý čas pred rujou a aj pocas
ruje zastrašuje mladé Vlčice. Jej nátlak vyvoláva pri sub-
dominantných vlčiciach stres s adekvátnymi reakciami
hormonálnej sústavy blokujúcej pri nich ovuláciu. V tom
istom čase dominantný vlk zastrašuje mladé samce, napa-
tá situácia vo svorke sa konči hneď po ruji. V prípade, že
niektorej zo subdominantných vlčic sa podarilo úspešne
čeliť tlaku dominantnej Vlčice, spárila sa, založila poblíž
materského brlohu dominantnej Vlčice svoj vlastný a zalo-
žila novú rodinu, dominantná vlčica spravidla usmrtí jej
mláďatá.
Subdominantná vlčica zbavená mláďat v takom prí-
pade upriami materský pud baby-sitting na vĺčatá domi-
nantnej Vlčice a aktívne jej pomáha pri ich výchove,

i v ý v i n a r a s t Vlčatá sú nidikolné. su osrstené
jemnou sivočiernou srsťou a Vážia okolo 300 az 590 gra:
mov. Mliečny chrup sa im začína prerezávať medžl 14. az
25. dňom. Úplný mliečny chrup majú V 3. mersvlaCI. av _defl-
nitívny trvalý chrup V 6. mesiaci. V treťom tyzdni života
začínajú vyliezať z brloha a po šiestom týždni uz ZlVO rea-
gujú na všetky podnety z okolia. Prvé tri týždne sa vlciea
nevzďaľuje od vĺčat, neopúšťa na dlhší čas brloh a krmi ju
vlk. Potravu nosí k brlohu v žalúdku, čiastočne natrávenú.
Aby časť potravy prinášanej v žalúdku z väčšej časti alebn
celkom nestrávil, zastavuje sa mu v žalúdku vylučovanie
kyseliny žalúdočnej bez toho, aby sa mu zastavilo vylučo-
vanie enzýmu pepsínu, ktorý mäso z koristi nestrávi, ale
iba štiepi bielkoviny.
Takto prinesenú natrávenú potravu vyvrhuje dojčig»
cej vlčici a neskôr aj mláďatám. V čase, keď vlčatá zs.-
čínajú požierať natrávenú potravu, vlčica ich pri kŕmení
uprednostňuje a z podanej potravy požiera iba zvyšky, í»;
troch. týždňoch strávených s vlčatami V brlohu sa vyd.?
prvýkrát Po PôľOd? na Sleočný lov s vlkom a ponecins
už na. určitý čas Vlčatá odkázané na seba. Natrávena.
trava

obranou – zomknutým kruhom býkov, z ktorého trčali
proti vlkom ostré rohy a kopytá. Z tohto kruhu vystúpili
zvieratá iba vtedy, keď išli nabrať vlka na rohy, aby ho
prehodili do prostriedku kruhu, kde ho rozdupali kruhom
chránené teľce a kravy. Tento kruh sa podarilo pretrhnúť
obchodníkom s kožami až strelnými zbraňami. Iba sama
Obchodná spoločnosť Hundsonovho zálivu vykúpila od
roku 1862 do roku 1916 pätnásťtisíc koží pižmoňov. Oso-
bitné miesto v medzidruhových vzťahoch vlka zaberajú
ako korisť drobné zemné cicavce. Tie môžu za určitých
okolností vlkovi dlho slúžiť aj keď nie ako plnohodnotná,
ale postačujúca náhradná korisť, niekedy aj na dlhší čas.
Vo vzájomných medzidruhových väzbách majú v jeho ži-
vote spomedzi stavovcov najväčší význam cicavce. Z hľa-
diska medzidruhovej interakcie sú preň typické evolučné
moderné formy predácie. Majú podobu interakcie dvoch
samostatných sociálnych jednotiek, čriedy a svorky, kto-
ré sú vybavené samostatnými hierarchickými rangami
a lídrami. Tí disponujú neštandardnými individuálnymi
skúsenosťami a genetickými predispozíciami (pozri kap.
etológia).

Inteligencia vlka je vysoká. Dokáže rozlišovať konkrétnych ľudí vo svojom dosahu a to aj vtedy, keď tieto osoby stretne aj neskôr.

 

Článok sa postupne doplní.

podobné články