Vlk dravý

Zdieľaj!

V Malej a Veľkej Fatre žijú asi 2 svorky vlkov. Je prenasledovaný poľovníkmi pre trofej. Poľovníci následne klamú, že ho lovia preto, lebo znižuje stavy vysokej.

Rozmermi i vzhľadom pripomína vlčiaka. Líši sa od neho závalitejším telom, kratšími ušnicami tvaru približne rovnostranného trojuholníka, šikmo postavenými očami, enormne veľkými stupajami predných nôh a bokombradami po bokoch. Chvost má rovný. Na rozdiel od psa nemá široký, ale hlboký, z bokov sploštený hrudník. V dôsledku toho má medzi nohami užší rozostúp ako pes, preto na rozdiel od neho kladie stopy v jednej línii – čiaruje.

Prostredie: Charakter biotopov nie je pre vlka rozhodujúci, ale ako plachý druh sa vyhýba krajine poznačenej civilizáciou. Najviac mu vyhovujú otvorené priestory tundier, lesotundier, rozľahlé priestory stepi a lesostepí s nižšími zrážkami snehu. Dlho ležiaci hlboký sypký sneh sťažuje vlkovi lov na veľkých priestoroch a predstavuje v ich živote významný obmedzujúci činiteľ. V zasneženej krajine uprednostňuje plochy s pevným, nerovnomerne rozloženým a rozvsrtveným snehom. Viac ako charakter biotopu rozhoduje o jeho stanovištných nárokoch na prostredie prítomnosť napájadiel a dostatočné množstvá koristi. Darí sa mu rovnako v nížinách močaristej krajiny s trstinami a deltách veľkotokov ako v stepi. Vystupuje aj do vysokých polôh nad pásmo lesa, do 3- až 4-tisícových nadmorských výšok. Napriek tomu, že vlci za jedinú noc prebehnú vyše 50km, ich rozširovanie do nových oblastí je pomalé, lebo im pri nom bráni ich konzervatívny vzťah k biotopom, s ktorými už raz spojili svoj život.

Potrava: V celom areáli druhú tvoria jeho najvýznamnejšou zložku potravy kopytníky, na ktoré ho naprogramoval vývoj. Vie sa však v čase ich prechodného nedostatku pohotovo preorientovať na iné, dostupnejšie zdroje náhradnej alebo balastnej potravy. Posledná je z hľadiska energetickej bilancie pre vlka takmer celkom bezcenná a slúži mu iba v čase kritického hladu na udržanie funkčnosti zažívacieho traktu a črevnej flóry. Jeho najväčšou korisťou u nás je jeleň, diviak, zriedkavejšie srnec. Jeho korisťou sa stávajú neraz aj domáce zvieratá vo voľnom ustajnení a na pastviskách. V krajine osídlenej človekom sú častou korisťou vlka aj psy, ktoré loví niekedy v bezprostrednej blízkosti ľudských obydlí. Osamelé vlky lovia častejšie menšiu korisť. Bývajú to spravidla mladé vlky, ktoré sa odpojili od svorky a sú potenciálnymi zakladateľmi novej svorky. Ako náhradná potrava im na kratší, ale niekedy aj na dlhý čas môže slúžiť v niektorých častiach areálu drobné zemné cicavce a hmyz. Veľmi dôležitú zložku potravy tvoria v jeho živote zdochliny, aj v pokročilých štádiách rozkladu.
Vlky vedia úspešne loviť zajace tak, že v niektorých častiach areálu môžu dokonca tvoriť určitý čas aj významnú zložku ich potravy. Nie však v prírode. Vtáky majú v porovnaní s cicavcami v potrave vlka zanedbateľný význam, výnimku v tomto smere tvoria trstiny v deltách niektorých veľtokov. Dôležitou doplnkovou potravou vlka sú často dužinaté lesné plody. Nestrávené zvyšky viacerých druhov tráv, zelené časti dvojklíčnych rastlín a ihličia, vyskytujúce sa často v truse mu slúžia pravdepodobne ako antihelmintika alebo iné terapeutiká, ale môžu sa mu dostať do zažívacieho traktu s potravou.

Teritórium: Rozlohu teritórií určuje dostatok, alebo nedostatok potravy, zvyklosti danej populácie, geografická príslušnosť, ale aj rad ďalších, doteraz nie celkom známych činiteľov. Pri ochrane teritória sa správajú k sebe svorky nepriateľsky, ale ku krvavým konfliktom medzi nimi nedochádza. Privandrovalci spravidla rešpektujú hranice obsadeného teritória a opustia ho pred prvým stretnutím s jeho vlastníkmi, alebo hneď po nom. Hranice teritórií si značkujú na stabilných trasách trusom a močom, najčastejšie na hrebeňoch horských masívov. V čase odchovu mláďat sa teritórium zmenšuje, ale začína sa rýchlo zväčšovať už koncom júla, keď potrebujú pre mláďatá výdatnejšiu korisť, a potom druhý raz, keď v septembri začínajú učiť mláďatá loviť.
Rozpätie rozlohy teritórií vlkov v rámci ich obrovského areálu je napremenlivejšie spomedzi cicavcov. Pohybuje sa v rozpätí od niekoľkých stoviek až do dvestotisíc hektárov. Tam, kde majú vlci veľké teritória, vytvárajú si niekedy bufrové vyrovnávajúce zóny – akési komory zveri – v ktorých nelovia. Bufrové zóny sú súčasť teritória svorky a môžu niekedy zaberať až štyridsať percent z jeho celkovej plochy. Rešpektujú a nelovia v nich susedné, ale ani náhodne blúdiace svorky, hľadajúce nové teritóriá.

Aktivita: Najaktívnejší sú vlci v noci bez ohľadu na ročné obdobie. Na nočnú aktivitu prechádzajú vĺčatá už krátko po opustení materského brloha. Za jedinú noc môžu prejsť okolo 50 km, a pritom si stačia počas nočného lovu aj na krátko oddýchnuť. Cez deň lovia svorky iba v oblastiach riedko osídleným človekom. Pokiaľ v takýchto oblastiach vlci lovia cez deň, sú to spravidla samotárski nomádi, alebo mladí vlci. Takmer všetky aktivity vlka sú poznačené efektívnym hospodárením energiou, ktorým je poznačená aj jeho etológia.

Migracie: Vlky žijú ustáleným spôsobom života a migrácie nie sú pre ne typické ani vtedy, keď sa kopytníky vytratia z ich teritórií prechodne na dlhší čas. Nikdy sa nezdržiavajú dlho na jednom mieste, pretože svorky musia na svojich veľkých teritóriách kontrolovať okolo 80 až 90 teritórií jelenej zveri. Svoje teritória opúšťajú iba neochotne a aj to iba v najnutnejších prípadoch.

Etologia: Sociálny život vlkov má pestré podoby a kombinácie. Sú medzi nimi samotári, veční nomádi v zoskupeniach dvoch – troch zvierat, aj ale desaťčlenné svorky. Najplnohodnotnejší život však vedú v rodinnom zväzku priatich až šiestich zvierat, tvoriacich rodinný klan, ktorý loví vo svojom dôverne známom teritóriu. Prišelcov cudzieho pôvodu spravidla vnímajú ako konkurentov a správajú sa k nim odmietavo, ale napätá situácia pri strete ostáva medzi nimi iba v rovine demonštrovania zvrchovanosti, po ktorej votrelci spravidla dobrovoľne opúšťajú teritórium vlastníkov. Najstabilnejšie sú materské páry vytvárajúce pevne zvážky na celý život. Tie nemusia byť vždy pri výchove mláďat odkázané samy na seba, ale často sa k ním pridružia jeden, niekedy aj dvaja či traja vlci rôzneho veku, tzv. tety a strýkovia. Zdržiavajú sa sústavne poblíž materského paru a vedené silným rodičovským pudom mu pomáhajú pri výchove mláďat. Dominantným jedincom svorky býva spravidla vlk dávajúci, ak to vyžadujú okolnosti, na vedomie svoje dominantné postavenie.
Za určitých okolností však môže byť dlhší, alebo kratší čas v pozícii dominantného jedinca svorky vlčica. Deje sa to najmä pri presunoch svorky zoradenej v rade pred započatím lovu. Dominantný vlk ako jediný môže mať pri týchto presunoch svorky vodorovne vztýčený chvost, dávajúc tak najavo svoju zvrchovanosť. Pri týchto presunoch toleruje pred sebou iba svoju dominantnú vlčicu. Pokiaľ má na tomto presune pred sebou vlčicu, toleruje na čele presúvajúcej sa svorky aj subdominantného vlka. Pri úhyne vlka preberá dominantnú pozíciu v svorke vlčica, ale pri úhyne oboch partnerov sa svorka rozpadá. Pri všetkých aktivitách vedú vlka neomylne zmysly a inštinkty. Aj v noci zbadá a vyhne sa neodborne zamaskovanej pasci. Podobne mu pri lobe slúži sluch. Ňuch má síce vlk dobrý, ale nevyrovná sa ňuchu niektorých plemien poľovných psov. Ma veľmi čujný spánok a ukladá sa pri ňom do klbka.
Do stratégie lovu ma zabudované prvky vysokej inteligencie so znakmi abstraktného myslenia, vybaveného zložitou komunikáciou, zatiaľ neobjasnenej podstaty. Pri vlkoch sa uplatňujú evolučne moderné formy predacie na úrovni dvoch sociálnych jednotiek čriedy a svorky, oboch vybavených hierarchickými individuálnymi skúsenosťami, vrodenými schopnosťami a predispozíciami.
Pri love veľmi účelne hospodária energiou. Ani ich cesty pri vyhľadávaní koristi nemajú živelný charakter. Vyhýbajú sa väčším prevýšeniam terénu a pohybujú sa v ňom spravidla po vrstevniciach. Žiadny útok na brániacu sa korisť nevedú do úplného vyčerpania, ale ponechávajú si určitú rezervu. To preto, lebo pri -20°C a pri polmetrovej hĺbke snehu by už 2 až 3 takéto neúspešne útoky znamenali pre vlka smrť vyčerpaním. Pri love používajú aj takzvané testovacie skúšky koristi. Prekvapivým útokom pri nich vyvolajú v čriede potencionálnej koristi zmätok a prenasledujú ju iba do vzdialenosti 100 az 200m. Zmätok, ktorý vznikne pri prepade čriedy veľmi inteligentne vyhodnocujú a označujeme ho ako dominantu rozruchu. Počas nej a na krátkom úseku prenasledovania vlci bleskovo za behu testujú zdravotný stav čriedy. Pokiaľ v ňom nezaregistrujú podľa reakcií koristi choré, senzibilné alebo inak hendikepované zviera, prepad končí.

Inteligencia vlka je vysoká. Dokáže rozlišovať konkrétnych ľudí vo svojom dosahu a to aj vtedy, keď tieto osoby stretne aj neskôr.

Článok sa postupne doplní.

Related posts