Z času na čas ma prepadne nutkanie umiestniť niekam fotopascu. Tento mesiac som sa odhodlal zatiaľ na dve výpravy za nejakým zaujímavým miestom. Im ho, dopíšem a pôjdem ju zase niekam schovať.
Neďaleko môjho bydliska je miesto, kam chodievam celkom rád. Šup s ňou tam. Lokalitu veľmi dobré poznám a nič prevratné som nečakal. Srnčia, líšky, zajace, v noci diviaky, sem tam nejaký vták na fotopasci, či mačka divá, jazvec..
Tento týždeň, v stredu, som sa vybral zase. Reku umiestnim fotopascu na miesto, kde som kedysi fotieval veverice, možno sa zadarí. Tak som sa osmelil, vyštartoval z domu, aj prešiel cez jedno pole, po ceste, preskákal cez potok, cez druhé pole, tretie, ponad kopce, lúky a došiel na miesto. Ale čo to. Kompletne zarastené, na nepoznanie. Hovorím si OK, takto lepšie. Kedysi tam cesty razili offroadisti. Fajn, prerazil som teraz ja. Miesto komplet pozmenené, tam kde kedysi boli vyšliapané chodníky od zvierat boli teraz krížom krážom spletité zátarasy kriakov a buriny. Trošku trvalo, kým som presondoval okolie a našiel ten správny strom pre fotopascu – strom musí byť vždy len a len správny, je to tá najdôležitejšia vec zo všetkých :). Tak chodím od jednému k druhému, až som nakoniec vybral ten, ktorý sa mi pozdával hneď na začiatku – ako to už ináč býva.
Asi hodinu som ešte čakal, či sa objaví nejaká zrzka stromová, ale doma nikto. Teda odchádzam. Fotopasca zabudnutá. Nafotí, nenafotí. Ukradnú, neukradnú.
Nezvyčajne, po dvoch dňoch, v piatok poobede som už šľapal po ňu. Nechávať fotopascu v teréne tak krátko je nelogické, ale ja som už mal v hlave novú a lepšiu lokalitu. No a a tak sa zase predieram porastom, plná chrobače a pavúkov. Pracne som odmotal fotopascu zo stromu, otvoril, vybral SD kartu a vložil som ju do zrkadlovky – má väčší displej na prezeranie fotiek.. :) Zhruba som už tušil, čo ma čaká, z každého pohybu mi prišla jedna fotka na email. Zapínam, pozerám. Diviaci, samí diviaci a nočné reporty z fotopasce. Posuniem kolieskom na foťáku o jednu snímku doprava a skoro odpadávam. Nebolo žiadnych pochýb, ani na pól sekundy som nezapochyboval. To sfarbenie, držanie tela, oči, sklonená hlava. Vlk. Bol to vlk, to je nie je možné. Bol tu. Tak blízko. Prečo, čo tu robil, ako je to možné. To nie je možné. Vlk.. A stále dokola. Trvalo nejakú chvíľu, kým som predýchal. Môj prvý vyfotený vlk po toľkých rokoch.
Bol sám, vyzerá mlado. Trošku pochudnutý. Odkiaľ prišiel a prečo? Jelene sa tu nevyskytujú, maximálne diviaky.
Z troch fotiek, ktoré mám som sa pokúsil vyčítať čo najviac. Viem, že fotopasci trvá aj sekundu a pol, prípadne dve, kým ožije a začne robiť snímky. Viem, že vlci sa pohybujú klusom, rýchlym krokom. Je možné, že boli dvaja? Možno šiel pomalšie a fotopasca mala dostatok času. Rozdiel medzi jednotlivými snímkami je asi sekunda. Na tretej fotke vidno už len chvost. Vlk prišiel z pomyslného pravého rohu v zábere, fotopasci trvalo 2 sekundy kým sa prebudila a začala fotiť. Nemožné. Buď boli dvaja alebo tam musel chvíľku zastaviť, niečo oňuchať. Kto vie. Možno bol sám, zatúlaný.
OK, hovorím si, toto zodpovedané, záhada jak hovä.. vyšitá.
Čo tam robil? Začal som skúmať celé okolie a hľadal nejaký odtlačok, či inú stopu, až som vyšiel z lesíka a namieril si to na vyvýšený kopec za ktorým je Stará Bórova a potom mi to došlo.
Supermoderná slnečná elektráreň a okolo samé ovce. To je ona, hovorím si, to bude ono. Možno sa zatúlal od Sklabine, tam bolo hlásení o vlkoch celkom dosť. Navyše vlci samotári, z rozbitých svoriek sa uchyľujú k lovu takýchto hospodárskych zvierat. Ako som sa približoval, celým okolím sa šíril mŕtvolný zápach, kdesi v kríkoch bola určite mršina. Bez pochýb.
Doma som ešte pozrel video z fotopasce, ktoré urobila hneď po zhotovení snímok, no po vlkovi ostalo už len letmé zapraskenie v poraste. Zmizol ako duch.
https://www.youtube.com/watch?v=-AyzHLg_rQM
