blog

Vplyv riečnej morfológie na výskyt vydry riečnej v povodí Turca a Hrona

http://botanicka.gaya.sk/reussia/obsah/2011_Reussia06_Bulankova-Urban.pdf

Katedra ekológie, Prírodovedecká fakulta UK, Mlynská dolina, pavilón B 2, 842 15 Bratislava, bulankova@fns.uniba.sk.

Katedra biológie a ekológie, Fakulta prírodných vied UMB, Tajovského 40, 974 01 Banská Bystrica, Peter.Urban@umb.sk.

Predslov TURIECFOTO

Len dodám, že na lokalitách Turiec – MT, Moškovec, Príbovce, Blažovce, kde sa momentálne často vyskytujem sú pobytové znaky Vydry riečnej veľmi hojné. Darí sa jej u nás. Ďakujem autorom publikácie za možnosť zverejnenia. Celé znenie aj s tabuľkami vyššie v spomínanom odkaze na PDF.

Turiec, Moškovec/Blažovce
Turiec, Moškovec/Blažovce
Turiec, Moškovec/Blažovce
Turiec, Moškovec/Blažovce

Úvod

Vydra riečna (Lutra lutra) patrí na Slovensku k chráneným druhom živočíchov (v zmysle právnych predpisov ochrany prírody a krajiny i poľovníctva) (URBAN et al. 2010). Podobne je aj vo väčšine krajín svojho areálu chránená viacerými právnymi predpismi a medzinárodnými dohovormi (na národnej až nadnárodnej úrovni). Vydra riečna sa zároveň radí medzi druhy, pre ktoré sa vypracovávajú tiež medzinárodné akčné (manažmentové) plány na ich ochranu (napr. MACDONALD & MASON 1990). Aj preto sú tento konfliktný druh a jeho ekologické nároky v posledných rokoch predmetom intenzívneho výskumu. Väčšina aktivít vydry je sústredená do relatívne úzkeho (v prípade vodných tokov, najmä líniového) priestoru pozdĺž vodného prostredia (vodné toky a plochy a ich brehové štruktúry) (KRUUK 1995). Rieky ako významný habitat výskytu vydry riečnej svojou ekologickou kvalitou preto bezpochyby ovplyvňujú prítomnosť ISSN 1336-345X 98 tohto karnivorného semiakvatického druhu. Hydromorfológia toku a hlavne jej vplyv na výskyt vydry boli skúmané viacerými autormi (napr. OTTINO et al. 1995, PRENDA & GRANADO-LORENCIO 1996, ELMEROS & BUSSENIUS 2002, OTTINO & GILLER 2004). Našim cieľom bolo zistiť, ako riečna morfológia ovplyvňuje výskyt vydry riečnej v podmienkach Slovenska, konkrétne v povodí Turca a na hlavnom toku Hrona. Hodnotenie riečnej morfológie sme robili štandardizovanou metódou River Habitat Survey (RAVEN et al. 1997), ktorá sa používa aj na posudzovanie vplyvu morfológie na biotu (RAVEN et al. 1998).

Materiál a metódy

Výskum hydromorfológie tokov povodia Turca bol robený v lete roku 2008–2009 a z povodia Hrona sme použili výsledky publikované BULÁNKOVOU (2006). Pri zápise údajov sme použili formulár River Habitat Survey, verzia 2003, avšak pri vyhodnocovaní údajov nebol hodnotený vplyv makrofytov v toku, nakoľko sa tejto problematike podrobne venovali HRIVNÁK et al. (2004, 2007), resp. URBAN et al. (2010).

Hydromorfologický prieskum sme spolu robili na 19 lokalitách, z toho na 8 lokalitách v povodí Turca, pričom 6 sa nachádzalo na jeho hlavnom toku (lokality Sklené, Socovce, Rakovo, Príbovce, Košťany nad Turcom, Martin v Záturčí) a 2 na jeho vybraných prítokoch (Žarnovica, Pivovarský potok) a na 11 lokalitách na hlavnom toku Hrona (lokality Telgárt, Meandre Hrona, Valkovňa, Beňuš, Valaská, Šalková, Budča, Kalná nad Hronom, Jur nad Hronom, Bíňa, Kamenica nad Hronom).

Výskum prezencie, resp. absencie vydry na základe jej pobytových znakov (najmä trusu, pachových značiek, menej stôp, úkrytov a zvyškov po konzumácii potravy) sme realizovali v lete 2009 na vybraných lokalitách hlavného toku rieky Hron (v gradiente od prameňa po ústie) a v letných obdobiach rokov 2008 a 2009 a v zimnom období 2008/2009. Vykonávali sme ho štandardnou metódou, odporučenou pre monitoring vydry riečnej (REUTHER et al. 2000). Kontrolovali sme stabilné 600 m dlhé úseky. Trus sme rozdeľovali do troch kategórií – čerstvý (s typickým zápachom, max. do 5 dní); stredne starý (suchý ale ešte s typickým zápachom, cca 6 – 14 dní) a starý (suchý, bez zápachu, viactýždňový, kompaktný alebo zlámaný na niekoľko komponentov) (BAS et al. 1984, upravené podľa URBAN & TOPERCER 2001). Pri každej kontrole lokality bol trus odstránený.

Pri štatistickom hodnotení hydromorfologických vlastností toku sme použili analýzu hlavných komponentov (TER BRAAK & ŠMILAUER 2002). Skóre sa v prípade hodnotenia jednotlivých kontrolných úsekov (spot check) spočítalo pre každú lokalitu, takže v prípade hodnotenia koryta dosahuje znak spolu za každú lokalitu 10 bodov. Pri hodnotení celého úseku (sweep –up), prítomnosť znaku má hodnotu 1, ak bol znak prítomný na viac ako 33,3 % percenta lokalít nadobúda hodnotu 3. V prípade hodnotenia brehov, kde sa skóre spočítavalo u obidvoch brehov, sme údaje centrovali a štandardizovali, aby nedochádzalo k ich nadhodnoteniu.

Výsledky

Rozdielny charakter lokalít sa prejavil pri hodnotení lokalít pomocou PCA. Celková analýza všetkých parametrov hydromorfológie rozdelila lokality podľa typu toku a prevládajúcich vlastností. Lokality s priaznivým výskytom vydry riečnej sú zvýraznené.

V prvom kvadrante je sledovaný úsek Turiec v Martine ako celkom oddelená lokalita.

Najviac hydromorfologicky podobné sú lokality Hron v Budči a Hron v Šalkovej. Vo všetkých prípadoch ide o znečistené lokality s narušenou hydromorfológiou, čo sa ukázalo aj pri podrobnejšom hodnotení brehov, koryta a okolia toku.

V druhom kvadrante sa zoskupili podhorské lokality Turca a Hrona, z ktorých viaceré celoročne vyhovujú vydre riečnej (napr. Rakovo, Príbovce, Košťany nad Turcom, resp. Beňuš).

V treťom kvadrante sa zoskupili dve rozdielne lokality s malou vodnatosťou, ktoré však vydra nepravidelne využíva. Na oboch lokalitách bol zaznamenaný výskyt rýb.
Vo štvrtom kvadrante sú zoskupené lokality menších tokov s vyhovujúcimi podmienkami pre vydru riečnu: Žarnovica a Hron Valaská a lokality podhorského a nížinného úseku Hrona.

Pri analýze hydromorfologických vlastností koryta skúmaných lokalít sme zistili, že na preferovaných lokalitách, kde sa vydra riečna vyskytovala celoročne, bolo prúdenie buď hladké (na lokalite Hrona v Kamenici nad Hronom) alebo dominovali neprerušované vlny (Žarnovica), či čeriny (Rakovo). Substrát toku súvisí s prúdením, čiže vyhovujúci je rozmanitý substrát od štrku, okruhliakov až po jemný substrát.

Väčší vplyv na preferenciu biotopu vydrou mali zrejme brehy. Vyhovujúce vlastnosti brehov sa sústredili okolo lokalít v treťom a štvrtom kvadrante. Brehy boli na preferovaných lokalitách tvorené zeminou, avšak v prípade lokality Hron v Kamenici nad Hronom aj okruhliakmi, čo je však menej priaznivé. Vydre nevyhovujú brehy vybetónované a spevnené s jednotvárnou vegetáciou tvorenou jednou etážou. Takéto brehy sa vyskytovali na lokalitách v druhom kvadrante (Turiec Martin, Hron Šalková, Hron v Budči). Medzi tieto lokality sa dostal aj Pivovarský potok vzhľadom na holé alebo málo porastené brehy. Vydra nachádza úkryty na brehoch porastených nielen trávou a machmi, ale aj kríkmi a stromami, ako je to prevažne na lokalitách sústredených do štvrtého kvadrantu: Hron Beňuš, Turiec v Košťanoch nad Turcom a na Žarnovici. Súvisí to aj s dobre vytvorenou pobrežnou vegetáciou, ktorá bola vyhodnotená pomocou tzv. sweep-up časti formuláru RHS, kde je celkovo zhodnotený celý 500 m úsek toku.

Nevyhovujúce vlastnosti sa podľa dĺžky gradientu najviac prejavili na lokalite Turiec Martin (Záturčie). Na sledovanom úseku bol Turiec s takmer chýbajúcou pobrežnou vegetáciou a hrádzou a okolím antropicky silne ovplyvneným. Vyhovujúce podmienky predstavujú aspoň polo súvislú pobrežnú vegetáciu, s ponorenými a vynorenými koreňmi a stredovými lavicami, kde môže vydra konzumovať potravu. Takéto charakteristiky boli dominantné pre lokality druhého kvadrantu (Turiec Príbovce a Hron Beňuš) a na hranici medzi prvým a druhým kvadrantom (Turiec Rakovo, Turiec Košťany). V treťom kvadrante sa umiestnila vydrou preferovaná lokalita Žarnovica, vyznačujúca sa množstvom vynorených balvanov a skál, na ktorých sme pravidelne nachádzali aj pobytové znaky vydry (najmä trusové značky). Na Žarnovickom potoku boli zaznamenané aj nánosy dreva a popadané stromy, čo spomaľuje rýchly prúd vody a vytvára vhodné podmienky pre výskyt rýb a makrozoobentosu. Súvislá pobrežná vegetácia bola spoločnou vlastnosťou aj pre lokalitu Hron v Kamenici nad Hronom, na ktorej sú pravidelne zaznamenávané pobytové znaky vydry riečnej.

Pri osobitnom vyhodnotení 6 najviac preferovaných lokalít povodia Turca a Hrona sa okolo lokalít sústredili vlastnosti toku s pravdepodobne najväčším významom pre výskyt vydry. Pri Žarnovici to boli už spomínané vynorené balvany a skaly po ktorých sa kĺžu vlny (typ prúdenia sklz) a vytvárajú tak nielen oddychové miesta pre vydru, ale aj vhodné miesta na výskyt jej potravy. Pobrežná vegetácia s 3–4 etážami vytvára dobré miesta na úkryt a oddych pre množstvo živočíchov, vydru nevynímajúc. Dobre vyvinutá pobrežná vegetácia poskytuje súčasne úkryt pre živočíchy medzi submerznými, ale aj emerznými koreňmi. Táto vlastnosť bola dominantnou aj na lokalite Turiec v Príbovciach, kde boli brehy tvorené hlinou (resp. zeminou) a v toku sa nachádzali stredové lavice, ktoré patria medzi štruktúry toku vyhovujúce mnohým živočíchom. Aj polo súvislá pobrežná vegetácia je vhodná pre výskyt vydry riečnej, ako to bolo potvrdené v prípade lokalít Turiec v Košťanoch, Hron Beňuš a Turiec Rakovo. Posledné dve lokality sa vyznačovali prevažne šikmými brehmi, avšak s nánosmi na päte, kde môžu nachádzať živočíchy miesta na emergenciu, či odpočinok. Hron v Kamenici vyhovoval ekologickým nárokom vydry zrejme preto, že je tu vytvorená pobrežná vegetácia pozostávajúca z 3–4 etáží a v toku sa nachádzajú vynorené balvany.

Diskusia

Ekologické nároky vydry riečnej ako chráneného druhu skúmajú mnohí vertebratológovia. Väčšina týchto výskumov smeruje k návrhom ochranárskych opatrení zabezpečujúcich priaznivé podmienky pre populáciu vydry (prežívanie v priaznivom stave) v danom ekoregióne. LILES (2003) navrhuje tieto opatrenia pre habitat vydry: vytvorenie pobrežného pásma podľa typu tokov a jazier buď so širokým lemom trstiny, či 20 m ochranné pásmo z listnatých stromov alebo mladých ihličnatých stromov, zabezpečiť pri brehu dostatok kríkov, v ktorých vydra nachádza úkryt. Pobrežná vegetácia tvorená starším lesom bez podrastu vydre nevyhovuje.

Kľúčový význam pobrežnej vegetácie zdôrazňovali vo svojich výskumoch napr. ANDREWS (1989), BEDFORD (2009). GEORGIEV et al. (2006) skúmali rôzne typy biotopov a došli k záveru, že nie je rozhodujúce, o aký typ lesa ide z hľadiska jeho druhovej štruktúry. Dôležité je skôr to, či v pobrežnom pásme nachádza vydra dostatok úkrytov. Z tohto dôvodu je vyhovujúca pobrežná vegetácia tvorená viacerými etážami alebo aspoň kríkmi, či vysokými trávami, resp. deväťsilovými porastmi (Petasites sp. div.), ako je to aj v prípade Žarnovického potoka.
Z výsledkov výskumu 137 lokalít v povodí rieky Hron, kontrolovaných v rokoch 2008–2010, vyplynulo, že tieto spadali do 17 z 31 tried CORINE land Cover, ktoré sa nachádzajú na území Slovenska (FERANEC & OŤAHEL 2001).

Najviac zastúpenými triedami boli nesúvislá sídelná zástavba (25 lokalít, 18,3 %), listnaté lesy (16 lokalít, 11,7 %) a ihličnaté lesy (11 lokalít, 8,0 %). Žiadne pobytové znaky vydry neboli ani počas jednej zo štyroch kontrol (2 v zimnom a 2 v letnom období) zaznamenané v dvoch triedach (priemyselné a obchodné areály; areály výstavby, URBAN et al. 2010).

Vydra sa tiež vyskytuje v habitatoch so strmými brehmi. CHO et al. (2009) potvrdili význam pobrežnej vegetácie a prirodzených brehov, avšak konštatovali, že vydra toleruje aj určitý stupeň antropického narušenia a vyskytuje sa na miestach blízko ciest a poľnohospodárskej krajiny.

Význam mostov pre vydru riečnu popísal CHANIN (2003). Zistil, že nie na všetkých mostoch nachádzal pobytové znaky vydry a viaceré faktory, okrem typu toku a okolitej krajiny, ovplyvňujú výskyt vydry v okolí mostov. Mosty, kde sa permanentne nachádzali pobytové znaky vydry sa vyznačovali týmito charakteristikami: chodníky popri opore mosta, pieskové, štrkové, ílové plochy, kde sa vydra môže pohybovať, resp. suché plochy, ktoré môžu predstavovať skaly, detrit alebo aj betón. Všetky takéto štruktúry vytvárajú pod mostmi oddychové a oporné miesta, ktoré sú potrebné hlavne tam, kde je hlboká voda. Ako sme konštatovali aj v našom výskume, mosty nepredstavujú pre vydru nepriaznivý zásah, pokiaľ ostatné charakteristiky toku vyhovujú jej ekologickým nárokom ako to bolo v prípade Turca v Rakove. Tieto objekty veľmi často využíva na označovanie teritórií, pretože brehy, resp. iný vhodný značkovací substrát v toku (kamene, balvany, bloky) sú zhora kryté, čo podmieňuje dlhšiu udržateľnosť pachového vnemu. Vydra nereaguje priamo na kvalitu vody (CHANIN, 2003) a znesie podmienky zdanlivo nepriaznivé z pohľadu človeka, pokiaľ to neovplyvní zdroje jej potravy. Jej výskyt je limitovaný predovšetkým dostatočným množstvom dostupnej nekontaminovanej potravy, ktorá je kľúčovým zdrojom tohto druhu.

Priaznivý stav vydry môže byť preto výrazne ovplyvňovaný prípadnými výkyvmi v potravnej ponuke. Toto konštatovanie potvrdzuje aj výskum na Turci Rakovo, kde pod železničným mostom bolo zistených veľa pobytových znakov vydry, keďže tu tento predátor nachádzal dostatok rýb a okolitá vysoká pobrežná vegetácia poskytovala pre neho vhodný úkryt. Vhodné miesta pre výskyt rýb sú podmienkou aj pre výskyt vydry. K nim nepochybne patria aj nánosy dreva v tokoch, ktoré nielen spomaľujú rýchly prúd, ale v ich blízkosti sa vytvárajú hlbočiny, kde sa zhromažďujú ryby. Potvrdenie významu nánosov dreva (LWD) pre vydru riečnu v tokoch konštatovali aj v environmentálnom centre vo Veľkej Británii, kde sa dlhodobo venujú monitorovaniu vydry a používajú pri výskume aj metódu River Habitat Survey (Environmental Agency, 2010 ). Metóda River Habitat Survey sa ukázala byť vhodná na výskum ekologických nárokov vydry riečnej, pretože zaznamenáva prítomnosť všetkých dôležitých hydromorfologických charakteristík toku pre výskyt tohto ohrozeného druhu.

Záver

Celkovo môžeme konštatovať, že pre výskyt vydry riečnej sa na sledovaných tokoch ukázali z hydromorfologických charakteristík ako najdôležitejšie tieto vlastnosti toku a jeho okolia: súvislá alebo polo súvislá pobrežná vegetácia, tvorená 3–4 etážami s množstvom submerzných a emerzných koreňov, nánosy dreva (LWD) alebo popadané stromy vo vode. Vydre vyhovuje aj prítomnosť stredových alebo bočných štrkových lavíc v toku. Substrát nie je podstatný, pokiaľ nie je príliš bahnitý. Z toho možno usudzovať, že vydra preferuje nenarušené toky, avšak loví aj na človekom ovplyvnených miestach. Betónom spevnené brehy, bahnitý substrát a chýbajúca pobrežná vegetácia sú charakteristikami nevyhovujúceho biotopu nielen pre vydru riečnu, ale aj pre jej potravu: vodné bezstavovce a ryby. Je zaujímavé, že mosty, ktoré predstavujú z hľadiska riečnej morfológie výrazné narušenie biotopu, vydre neprekážajú, ale práve pod nimi sa často nachádzajú jej pobytové znaky (najmä stopy a pachové značky). Ak iné charakteristiky toku nie sú výrazne antropicky pozmenené, vydra riečna toleruje aj antropicky pozmenené prostredie, hoci v ňom nenachádza optimálne podmienky na odpočinok (úkryty) a rozmnožovanie.

Mohlo by sa vám tiež páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *