Merops apiaster
Hniezdenie
Včeláriky vyhľadávajú k hniezdeniu kolmé steny, dnes už zväčša v človekom vytvorených podmienkach materiálových jám, pieskovní a iných odkryvoch. Pôvodne hniezdia v prirodzených zosuvoch a v kolmých riečnych brehoch v podobných biotopoch ako brehule. Ojedinele boli zaznamenané aj hniezdenia na vodorovnom podklade, kedy si vtáky vyhĺbili noru priamo na zemi. Nory bývajú spravidla dlhé 75-150 cm. Znášajú od 4 do 7 bielo sfarbených vajec v priemere však 5 až 6. Mláďatá sa liahnu po 20-22 dňoch, kedy na znáške sedia obaja rodičia. Hniezdo opúšťajú asi po 20 dňoch a ďalších 12 dní po vyletení sa vracajú do hniezda a sú dokrmované rodičmi.
Potrava
Živí sa výhradne hmyzom, ktorý chytá počas letu. Ide predovšetkým o blanokrídly hmyz, vážky, chrobáky, motýle , ale aj dvojkrídly (napr. rôzne muchy) a rovnokrídly hmyz (koníky, kobylky a pod.). Percentuálne zloženie potravy sa mení v priebehu sezóny a dostupnosťou rôznej potravy
Ohrozenie
Včeláriky sú ohrozené najmä zarastaním a zosypávaním hniezdnych stien. Hniezdenie v človekom vytvorených náhradných podmienkach spôsobuje strety. Na miestach hniezdenia sú často skládky, motokrosové dráhy a boli zaznamenané aj hniezdenia v základoch stavieb či kopách stavebných materiálov. Včeláriky bývajú aj priamo prenasledované či už upchávaním hniezdnych nôr či zabíjaním vtákov v dôsledku nesprávneho pochopenia potravného správania druhu. Používanie insekticídov spôsobuje výrazný úbytok potravy. Úhyn mláďat spôsobuje nedostatok potravy počas dlhšie trvajúcich dažďov v hniezdnej dobe.
Opatrenia
Opatrenia na udržanie, prípadne zlepšenie aktuálneho stavu populácie včelárikov by mali byť zamerané na pravidelný monitoring – zaznamenávať aktuálny stav v existujúcich kolóniách, na vhodných lokalitách pravidelným monitoringom dohľadávať nové kolónie. Zabezpečiť náležitú ochranu kolónií, ktoré sa nachádzajú vo fungujúcich pieskovniach prostredníctvom konania orgánu ochrany prírody tak, aby nedošlo k ohrozeniu hniezdnych stien. Zabezpečiť náležitú ochranu kolónií, ktoré sa vytvárajú počas stavby v základoch domov, prostredníctvom konania orgánu ochrany prírody tak, aby nedošlo k ohrozeniu hniezd. Zabezpečiť obnovu stien. Všetky hniezdne steny ohrozené zarastaním náletovou vegetáciou a zosýpaním materiálu steny pravidelne minimálne 1 x ročne kontrolovať a podľa potreby, minimálne však 1 x za 3 roky, odstraňovať náletovú vegetáciu a/alebo ich skolmiť a odstrániť zosunutý materiál stien ideálne pred príletom druhu zo zimovísk prípadne v jesennom, zimnom období. Steny upravujeme zásadne mimo hniezdneho obdobia a dbáme aj na prípadné hniezdenie iných druhov, napríklad vrabcov poľných či škorcov
Výskum a monitoring
Druh obýva nížinné a teplejšie časti Slovenska, pričom je viazaný na otvorenú krajinu s výskytom vhodných miest na hniezdenie – kolmé či strmé hlinitopiesočnaté steny. Ide o metodicky nenáročný, ľahko určiteľný druh. Sčítanie hniezdnej populácie na lokalite prebieha kombináciou vzorkovej kontroly obsadenosti dostupných nôr, podľa odhad počtu obsadených nôr na základe stavu vchodu do nory a sledovania záletu jedincov do nôr.
text prebratý z http://spolocnebrehy.vtaky.sk/vcelarik-zlaty