O wildlife fotografii sa toho popísalo už kadečo. V tomto článku sa nebudem venovať technike, maskovaniu ani zaužívaným technikám alebo postupom. Budem sa venovať etike. Som zástancom fotenia divokej, prirodzenej prírody a zvierat, ktoré v nej žijú.
Vábenie zvierat
Wildlife fotografia znamená fotografovanie divokej prírody. Bez prísad. Bez vábenia, bez prikrmovania a bez potreby akokoľvek zvieratá klamať a manipulovať. Etika platí všade. Na diskusných fórach, v spoločnosti. Klamanie a manipulácia sú najprirodzenejšie ľudské vlastnosti, ktoré u ľudí prevyšujú všetko ostatné. Navyše mnohí ľudia svoju potrebu klamať podvedome potláčajú a ospravedlňujú. Toto platí aj pri fotografovaní divokej zveri. V dnešnej dobe sa nájde veľa pseudofotografov, ktorí bažia len po rýchlokvasených fotografiách. Prísť, privábiť, nafotiť, hotové. Urobiť výstavu a doma si pred monitorom vyhoniť EGO. Hotové.
Nesúhlasím. Vábením zvierat sa vytráca autenticita prirodzenej divokosti celého okamihu. Privábená zver sa chová neprirodzene, nereaguje na okolité podmienky, podnety, ale reaguje na podnet človeka. Je človekom ovplyvnená a manipulovaná, aj keď o tom nevie.
To isté platí aj pri zakrmovaní. Ak nafotím zviera na zakrmovacom mieste, autenticita fotografie sa okamžite vyrovnáva s fotením zvierat v zoologickej záhrade. Ich chovanie je opätovne ovplyvnené človekom a sú nafotené na mieste, kde by možno ani za normálnych okolností nemali potrebu prísť.
Pripískať srnca v ruji, ktorý pribehne na pár desiatok metrov alebo privábiť myškovačkou dezorientovanú líšku je omnoho ľahšie ako stráviť niekoľko hodín študovaním zvyklostí zvierat v danej lokalite. No a čo. Ved srnca privábim tak blízko ako sa len dá, nakoniec si ma všimne, utečie a svet sa točí ďalej. Áno, točí. Záleží od uhla pohľadu – či ma niekto prírodu skutočne rád alebo ju len využíva. Taký privábený srnec musí vynaložiť energiu na pribehnutie k fotografovi, stráca plachosť a koniec koncov – je dezorientovaný. Je mnohonásobne vzrušujúcejšie vytvoriť tak dokonalé situačné podmienky, ktoré pripustia možnosť, že sa raz ku mne taký srnec vyberie pomaly sám. Je to však vec disciplíny, maskovania, tolerancie a výdrže.
Obdobný je tiež trend fotografovania jedného druhu, prípadne dvoch druhov zvierat. Fotograf sa zameria na jelene, srnky a líšky a zvyšné stovky iných druhov ho skrátka nezaujímajú. Srnky a líšky sa dajú ľahko privábiť. Takýto fotograf, keď na zablatenom poli zbadá osamotenú srnku, je ochotný plaziť sa k nej aj 2 hodiny, aby nakoniec urobil dve fotografie. Srna si ho nakoniec všimne a ujde. Iný príklad môžu byť dvaja fotografi, ktorí sa rozdelia. Jeden svojou prítomnosťou následne naženie splašenú zver priamo k druhému fotografovi. A fotka je na svete.
Takýchto fotografov je hrozne veľa. Ja osobne som skôr za skúmanie zvyklostí zvierat, sledovaním ich chodníkov, túlaniu sa po krajine. Koniec koncov, pri zámernom fotení na vábničku sa fotolov končí a fotograf je tak ochudobnený o mnohé zážitky, či fotografie, ktoré by vznikli náhodným túlaním, či niekoľkohodinovým čakaním v kryte..
Stretol som sa dokonca s fotografovaním vtákov fotených s bleskom, či opakovaným fotografovaním pri dutinách sov s laboratórnymi myškami z Tesca ako návnadami. Toto nemá s divokou prírodou nič spoločné a považujem to za hrubý prejav neetickosti.
Áno, aj ja som istého času produkoval rýchlokvasené fotografie. Nevyužíval som však vábenie, ale vysledoval som si zvyklosti. Fotil som konkrétnu srnčiu rodinu na danej lokalite a naučil som sa, že na miesto A chodia pravidelne vtedy a vtedy, na miesto B vychádzajú z miesta C presnej na desať minút presne v danú hodinu. Skvelé, vzrušujúce. Následne už stačilo dostaviť sa na lokalitu 20 minút pred, zamaskovať sa a čakať na divadlo. Zver prišla, samovoľne odišla. Hotové. Fotenie zdarma. Necelá hodinka. Len príchod na lokalitu a odchod z nej trval dlhšie ako samotné fotenie.
Je to na vás. Každý preferuje vlastné postupy. Ak vábite, vábte ďalej, ale nie som si istý, či tieto fotografie nebudú patriť skôr do kategórie fotografie zo ZOO. Fotografovaním nadivoko a bez vábania sa vám otvárajú mnohé možnosti, zvyšuje sa šanca nafotiť iné druhy, či zažiť nečakané situácie. V neposlednom rade sa veľa naučíte. Je lákavé nafotiť blížiacu sa líšku za zvukom vábničky, ale omnoho adrenalínovejšie je zažiť toto nadivoko a prirodzene. Užijete si ten pocit: Konečne sa to stalo, takúto fotografiu som chcel vždy urobiť.
