líška hrdzavá

Zdieľaj!

líška hrdzavá

Dĺžka tela: 60-80cm
Dĺžka chvosta: 32-48cm
Hmotnosť: 6-8(10kg)

Opis: Nápadne mení celkový vzhľad podľa zimného a letného šatu. V lete budí dojem štíhlej šelmy na vysokých nohách s veľkými ušnicami a relatívne tenkým chvostom. V zimnej predĺženej srsti naopak pôsobí dojmom zavalitej šelmy na krátkych nohách so stredne veľkými ušnicami a hrubým huňatým chvostom. Ako jediný druh z čeľade psovitých ma ako súmračné zviera vertikálnu zornicu, podobne ako mačka. Aj keď v jej zafarbení prevládajú hrdzavé tóny, typická je pre ňu veľká individuálna premenlivosť, spôsobená nejednotným zafarbením chlpov obrysovej srsti. Môžu byť v nej celé čierne, celé ryšavé, ale aj chlpy s podobou širokých dvoj- až trojfarebných prstencov. Ich pomer určuje celkový vzhľad a zafarbenie, ktoré nie je dané genetickými predispozíciami. Napriek tomu sa môžu medzi nimi vyskytovať občas aj geneticky ustálené farebné odchýlky.

Všetky líšky však majú vlnitú tmavosivú podsadu. Na vrchnej časti chvosta, približne centimeter od jeho koreňa, má vyvinutú pachovú žľazu – fialku. V čase kankovania vylučuje príjemnú vôňu. Koniec huňatého chvosta je spravidla zakončený bielym alebo čiernym zafarbením, takzvaným kvetom.

Prostredie: Prosperuje v najrozmanitejších biotopoch v rôznych podnebných pásmach. U nás sa s ňou stretneme takmer všade. Viac ako hlboké lesy jej vyhovujú lesíky prerývane poľnohospodárskou krajinou s remízkami, vodnými plochami lemovanými porastmi trstín a farmami. Nevyhovujú jej biotopy v oblastiach s dlhodobými vysokými zrážkami. Pokiaľ žije v lesoch, uprednostňuje ich okraje a mladiny okolo rúbanísk a lesných polianok. Na rovinách ju priťahujú oblasti so zvlenym terénom. Po zbere úrody v poľnohospodárskej krajine loví často hraboše aj na obnažených, prehľadných poliach, ale spravidla zaliha v kruzinach. Obľubuje biotopy so sprašovým, ale aj piescitim podložím.

Potrava: Aj keď sa živí hlavne mäsitou potravou, jej zloženie je veľmi pestré. Hlavnú zložku tvoria drobné zemné cicavce – hraboše, hrdziaky a ryšavky a zdochliny. Na väčšinou korisť sa odváži zaútočiť iba v čase odchovu mláďat, v kritickom období hladu, alebo ak je korisť chorá. Na ulovenie srnčatá pod ochranou srny nemá takmer žiadne vyhliadky.

Ulovenie mláďat raticovej zveri je zriedkavé a nemá zásadný vplyv na jej stavy. Vtáky sa v jej potrave vyskytujú zriedkavejšie ako cicavce. Loví ich iba príležitostne a na zemi, bez ohľadu na ich rozmery. Pri love sa nevyhýba ani plazom. V povodiach riek pri poklese hladín vody vyhľadáva plytké vysychajúce mláky s uväznenými rybami. Ďalšou dôležitou zložkou potravy sú dužinaté lesné plody, ale aj plody v sadoch a viniciach. Pri love ju priťahujú ľudské sídla a chatové oblasti so zvyškami potravy. Pri premnožení hrabošov à hrdziakov nejaví záujem o inú korisť a bude ich loviť aj v bezprostrednej blízkosti pasúceho sa zdravého zajaca. Za hrabošmi často preniká z lesov do polí aj na väčšie vzdialenosti. Vtedy sa na hrabošoch vypása a tlstne.
V minulosti mali veľký význam v jej potrave v čase premnoženia imága chrústov vyliezajucich z pôdy a aj v súčasnosti vyberá na pasienkoch z kravského trusu lajniaky. Dôležitou zložkou potravy sú aj osie hniezda s larvami, ktoré vyhrabáva spod zeme ako jazvec. Na rozdiel od neho však osie hniezda plieni aj za dňa, pri plnej aktivite os. Nevyhýba sa ani mäkkýšom a dážďovkám. Nešpecializuje sa na voľné žijúce bažanty a zajace, ako sa to často o nej hovorí. Je evidentne dokázané, že množstvo zajacov v revíri ani v minulosti nezáviselo od počtu líšok.

Teritórium: Rozlohu teritória ovplyvňuje hlavne ročné obdobie, zloženie a dostupnosť potravy. Najväčšiu rozlohu majú spravidla zimné teritória, v ktorých prejde líška za noc až okolo 30km. Niekedy sa táto trasa končí a líška v nej na druhý deň pokračuje, alebo sa vracia späť na východzie ležovisko. Letné teritóriá sú dvakrát až trikrát menšie. Zimné teritóriá sú menšie iba za určitých okolností, a vtedy v nich spravidla majú zvieratá oslabené teritoriálne správanie.
Šťava sa tak aj v oblastiach so zvyškami uhynutých nedohladanych alebo vlkmi strhnutých kopytníkov, ale aj na umelých zdochliniskach, slúžiacich ako vnadidlá pri love líšok. Okolo nich sa niekedy môže schádzať aj viac líšok, ktoré sa pri dostatku úkrytov poblíž zdochliny nevzďaľujú od nej viac ako niekoľko sto metrov. Pravidelne teritória líšky, značkované trusom a močov, majú rozlohu od 500 do 5000ha.

Aktivita: Loví najmä v noci, ale najaktívnejšia je za neskorého večera a pri brieždení. Pri dlhých nočných lovoch si za priaznivého počasia aj niekoľko krát za noc zdriemne na 20 až 30 minúť aj na otvorenom polí, čo nikdy neurobí cez deň. Jej dennú aktivitu spravidla ovplyvňuje aktivita jej koristi. Možno ju preto niekedy vidieť, ako na jednom mieste dlho loví aj cez deň hraboše prebiehajúce medzi kolóniami. Najaktívnejšia je v čaše kankovania. Vtedy venuje oddychu iba nevyhnutný čas.
Viac ako lovu sa v tom čase venujú samce sledovaním stôp a značiek samíc, či ruvačkám o samicu. Druhým obdobím aktivity líšok je čas odchovu mláďat, keď musia pre ne zabezpečiť dostatok potravy. Vtedy sú najaktívnejšie aj líščatá. Väčšinu častú trávia pred norou zaujaté hrami. Z poveternostných činiteľov najviac znižuje aktivitu líšok silný vietor, dážď a vysoké teploty. Denná aktivita líšok je výrazne poznačená individuálnymi návykmi a správaním konkrétneho jednica, a do značnej miery aj prostredím.

Etológia: Aj keď líšku vcelku považujeme za samotársky druh, najmenej polovicu z roka žije v rôznych podobách rodinných zväzkov. Po kankovani sa vytvárajú páry a začínajú viesť usadlý spôsob života, pri ktorom má rodičovský pár rozdelené úlohy. Líška sa podieľa na bezprostrednej výchove mláďat, zatiaľ čo samec sa zdržuje iba iba poblíž materského brloha a v čase nebezpečenstva varuje rodinu výstražným hlasom. Samici pomáha pri výchove mláďat prinášaním koristi k brlohu. Navyše aj po rozpade rodiny môžu niektoré mláďatá vytvárať na kratší čas dvoj- až trojčlenné rodinné skupinky súrodencov, ktoré sa rozpadnú až po niekoľkých týždňoch. Disponuje pri správaní vysokou inteligenciou a vynikajúcimi zmyslami. Jej inteligencia podobne, ako je to v prípade vlka, má prvky abstraktného myslenia.

Stavba nory: Hneď po parení začínajú čistiť obaja partneri starú, alebo hrabať novú noru. Od brlohu je závislá najmä v čase odchovu mláďat. Príležitostne ho však využíva celý rok ako núdzový úkryt v nebezpečenstve. Výnimočné ho využíva aj v mimoriadne nepriznivych poveternostných podmienkach. Bežné však zaliha vo svojich loviskách vonku pod vývratmi, v dutinách stromov, v hustých porastoch, či vysokej tráve. Materské brlohy si buduje na bezpečných suchých miestach, najradšej na svahoch, chránené prevismi bral alebo koreňmi starých stromov.
V otvorených priestoroch poľnohospodársky obhospodarovanej krajiny si buduje brlohy často pod skružami melioranych závlahových systémov, ale aj v stohoch slamy, alebo v hatiach zarastených krovinami. Často využíva aj opustené jazvečie nory. Nory využívajú po určitých rekonštrukciách následné generácie aj niekoľko desaťročí. To je dôvod, pre ktorý sa materinsky brloh môže nachádzať v sústave nór na ploche až okolo 70 štvorcových metrov.
Na rozdiel od jazveca majú nory líšky jednoduchšiu konštrukciu. Okrem materských brlohov si miestami budujú aj niekoľko plytkých prechodných nór, ktoré využívajú v čase nebezpečenstva. Nora vedúca do rozšíreného materského brloha zostupuje najčastejšie poď 40 až 45-stupňovým uhlom. Z brloha vychádza niekoľko krátkych chodieb alebo výklenkov. Vyhrabanu zem pred brlohmi líščatá pri hrách skoro udupajú a okolie nory doslova vyzametajú chvostmi. Ak stratí líška dôveru v brloh alebo ak je nadmieru zaparazitovany blchami, opustí ho a mláďatá prenáša do náhradného brloha. Do hôr opustených z rôznych dôvodov sa niekedy vracia až po niekoľkých rokov.

Ruja: Prvé príznaky ruje – kankovanie, sa objavujú už koncom novembra a začiatkom decembra, keď začínajú líšky vytvárať pary. Vytváranie párov sprevádza zvýšená urinacia uľahčujúca sexuálnym partnerom vzájomné stretnutie. Párenie sa môže začínať už v decembri, ale najspotannejsi priebeh má v januári až začiatkom februára. Vo vylučovacom slíže z pohlavných orgánov líšky sa v čase ruje objavujú s kvapkajúcou krvou chumáčiky odlupenych epitelov výstelky samice.
V čase najintenzívnejšieho priebehu ruje sa lišiaci ozývajú ďaleko počuteľným trojslabičným štekotom. Neúspešne samce si hľadajú samice často aj na netypických miestach, zalihaju nadránom tam, kde ich zastihne svitanie, niekedy aj uprostred otvorených veľkoplošných oráčin. Najúspešnejší zalihaju s líškou v nore. Medzi samcami často dochádza v čase kankovania k súbojom.
Úspešnosť oplodnenia a počet embryí ovplyvňujú okrem iného aj populačne gradácie hrabošov.

Rast: Pohlavne dospievajú v 9 až 11 mesiaci života. Líščatá sú nidikolne, v jednom vrhu býva 3 až 6 mláďat, no v rokoch populačnej gradácie hrabošov ich môže byt aj 8 až 12. Pokryté sú jemnou tmavosivou srsťou. Tenký chvost, predstavujúci dĺžku polovice tela líščatá, je ku koncu zúžený. Vážia okolo 80 až 100 gramov a merajú približne 15cm. Nemajú prerezaný chrup a líška ich pridája 4 až 6 týždňov. Mliečny chrup im prerezáva na 13 až 15 deň, najskôr v hornej a potom v dolnej čeľusti. Z nory vychádzajú po troch, štyroch týždňoch. Vtedy už začínajú požierať aj prvú korisť prinesenú rodičmi.. Noru definitívne opúšťajú po 3 až 4 mesiaci života.

 

Related posts