Keď sa ľudia z mesta boja stromov

Zdieľaj!

Tak ich začnú vypilovať..

Všetci poznáme to príslovie, že keď sa človek niečoho boji (nevedome, skryto), chce to zničiť. Toto sa deje aj v teraz, no je to zabalené do slovíčok revitalizácia, obnova a budovanie.

Sebci zeleň nechcú, chcú wellness a gastro

V martine žije niekoľko primitívov, ktorí pozerajú výhradne na svoje potreby. Vyrúbeme stromy, lebo sú to alergény, vyrúbeme stromy, lebo z nich padá lístie a konáre. Lebo pre nás sebcov predstavujú nebezpečie. Len aby sme mi sebci a našé egá neboli nikým a ničim ohrozovaní.

Človek si svojím smutným životným štýlom (prevažne izoláciou od prírody a strachom z nej, následkom čoho vznikajú alergie) pokazí zdravie a ďalej chce ničiť aj svoje okolie. Problém je aj v tom, že tohto sa okamžite chytajú niektorí iniciativci, ktorí radi robia projekty. Nevedia si v tomto smere sedieť na rukách. Všeobecne sa to volá intervenčný bajenz, čiže sa snažia všetko opravovať, skrášľovať, do všetkého zasahovať a všetko chcú riadiť a pretvárať vo svoj obraz. Skrátka vďaka svojej mylnej predstave skrášľujú a opravujú všetko „zanedbané“, aj keď niekedy netreba robiť vôbec nič. Ošetrujeme stromy (výrubom) len preto, aby nám niečo nepadlo na hlavu? Bojíme sa niečoho, čo sa ešte nestalo, vytvárame si katastrofické scenáre, žijeme v domniekach a strachu, žijeme v budúcnosti. Nežijeme v prítomnosti a neužívame si to, čo je. Bojíme sa. Tak veľmi sa stále niečoho bojíte. Navyše, zabaľujete tento strach do slov obnova a revitalizácia. To predsa nie sú naše stromy :). Ako môžme vyhodnotiť strom ako starý, keď je plný života? Strom nie je iba drevo. Je to zložitý komplex organizmov, využívajú ho vtáky a iné živočíchy, ktoré z neho majú úžitok. My nemôžme prísť a takéto stromy sebecky a arogantne odstraňovať, len preto, aby bolo pre nás niečo pekné, prípadne preto, že sa toho bojíme. To je detinské. Zničíme si takto časom celé okolie. Keď vám začnú padať vlasy, odtnete si celú hlavu? Asi nie.

V Martine pôsobí niekoľko ľudí, občianskych združení a pseudozelených hliadok, ktoré robia presne toto. Ide hlavne o ľudí preferujúcich mestský spôsob života – fitness, kaviarne, divadlá, gastro, umenie. Do prírody a ekológie sa nerozumejú, ale to už tak býva zvykom. Aj keď hlásajú o svojich projektoch ako o prospešných pre prírodu, tieto projekty slúžia skôr na prezentáciu a predvádzanie sa. Títo ľudia vám o prírode nepovedia nič.

Obnova malej horičky

S týmto nápadom prišiel výbor mestskej časti Martin – Stred. Bruno Horecký. Celá vec spadá pod projekt Zelených oáz, ktorého autorom je Odbor regionálneho rozvoja cestovného ruchu v Martine, ktorému šéfuje bývala aktivistka Ivana Bobrovská.

Malá hora je krásnym príkladom toho, ako rozmýšľajú niektorí mestskí ľudia. Nejde im o možnosť ponechania divokosti a vóľneho deja na malom úseku parku, chcú tam hlavne prilákať čo najviac ľudí a komunity. Negatíva spojené s takýmto zásahom si už neuvedomujú, pretože ich príroda ako taká v podstate nezaujíma.

Pekné parky, ale bez života

Majme teda krásne, úhľadné parčíky plné komunít a ľudí. Tieto parky však budú bez života. Prečo? Pretože títo iniciatívci okamžite dávajú podnety na kontrolovanie stavu drevín a všetko potrebujú opraviť, skrášliť a vyčistiť. V takýchto „zelených a zdravých“ parkoch neuvidíte veverice, ani jedného zo šiestich druhov ďatla, ktoré sa v Turci vyskytujú, ani kopec iných druhov vtákov. Oni z takéhoto miesta skrátka odídu preč, pretože im nič neposkytne. Večer nestretnete ježkov, ani tu nebudú húkať sovy. Pre mňa sú takéto projekty príkladom sebeckosti a arogancie, kedy ľudia robia veci len pre ľudi a na ostastné kašlú. Park bude moderný, pekný a zelený, ale to je všetko. Dopady nikoho nezaujímajú. Nepochopiteľné, ľudia si neuvedomujú, že práve prítomnosť takýchto živočíchov a vtákov robí takéto miesta čarovnými. Dajte však o tom rozhodovať niekomu, kto po x hodinách sedenia v práci ide večer do fitka a potom sa dobre najesť niekde do mesta. O takýchto veciach by mal rozhodovať hlavne ekológ a botanik. Žiadny ošetrovateľ stromov, ktorý na strom pozerá len ako na drevo a nechá ho spíliť, hoc niekde v dutine stromu môže mať hniezdo kuna, plch, či ďateľ. Ekológ by mal mať hlavné slovo a jasne poukázať na to, čo sa zásahom v parku zmení a ako zmeny ovplyvnia ekologický systém. Nie sme predsa sebci, nežijeme tu len my, je rok 2017.

Juraj Marček, február 2017
Juraj Marček, február 2017
Juraj Marček, február 2017

Vyrúbané dreviny boli nahradené niekoľkými kusmi hrabu, ktorý bude splňať len okrasný a estetický účel. Ak sa niečo nezmení a takéto projekty budú riešiť arogantni ľudia prizerajúci len na potreby ľudi, za niekoľko desatročí nebudú ľudia z mesta schopný spoznať gaštan, orech, lipu, jelšu, či vŕbú.

 


Ošetrovaniu a revitalizácii nerozmieme

Človek vie nejakým spôsobom prírodu menežovať, ale väčšinou, keď do tej prírody zasiahne, ten systém sa zjednoduchší, je menej stabilný, menej efektívny, ľahšie sa rozpadne a správa sa tak, ako keby nejakým spôsobom chyboval. Každý zásah človeka spôsobuje vytváranie takýchto chýb v systéme. Takémuto systému nemôžme porozumieť, pretože je tak zložitý a komplexný, že ho nevieme ani len popísať, nie to ešte aby sme vedeli ako tie všetky vzťahy riadiť, pretože tých vzťahov je tak veľa a všetky sa navzájom ovplyvňujú v zložitých cykloch a prepojeniach. Ak si niekto myslí, že vie, čo je pre druhého najlepšie, je to len preto, lebo nevie, čo je najlepšie pre neho. Nemusíme sa hrať na bohov a ako malé deti určovať, ktorý strom je chorý (pričom choré stromy neexistujú), ktorý je starý a podobne. Kto sme, že toto určujeme, ako si to dovoľujeme? Ale k strachu z padajúcich konárov som sa už vyjadroval. Nie je dôvod stále sa niečoho báť.

Komplexnosť systému, prečo nezasahovať a mnohé iné rád vysvetli Erik Baláž.

Polepetkovia a aktivisti

V Martine funguje občianske združenie Premena – spolupráca v Turci. Táto skupina nadšencov vznikla s príchodom eko boomu na Slovensko. Všetci sa začali naháňať za zdravým životným štýlom, spájať sa do komunít , budovať záhradky a opičiť sa po všetkom, čo sa robí v zahraničí. Toto občianske združenie svojimi aktivitami prírode skôr škodí, ako pomáha. Každoročne organizujú akési smiešne akcie s názvom Hybaj hrabať, kde spod stromov a kríkov odstraňujú konáre a všetken bio materiál, ktorý je tam predsa potrebný. Ochudobňujú stromy o živiny, vtákov o potravu, cicavce o úkryt. Samozrejme, jedná sa o mestských ľudi, preferujúcich tento nový trend komunitného spôsobu života a je to robené s dobrým úmyslom, no nie je to správne. Problém je však ten, že toto radikálne odmietajú. Keď sa rozhodnú, že lístie hrabať budú, tak budú. Zase ide o prefereovanie krasy a estetiky pred logickosťou počinu. Nevadí, že niečo narušia, hlavne, že to budé pekné. Takéto myslenie sa netýka len tohto združenia, niektorí ľudia si myslia, že aj v lesoch sa majú zbierať konáre a všetken bio materiál. Pousmieval sa nad tým aj samotný riaditeľ TANAPU, niekde v článku na sme.sk. Každopádne samotný výrub v Malej hore s úsmevom a nadšením zverejnil Juraj Marček na sociálnej sieti. Infatilnosť a hlúposť takéhoto nadšenia nad výrubom netreba snáď ani komentovať.

Naši Martinskí aktivisti sú známi svojim zaseknutým myslením niekde v minulom storočí. Polepetkovia si aj v roku 2017 stále myslia, že taký lykožrút je škodca a stromy ním napadnuté treba okamžite rúbať a odstraňovať. Bezzásahové zóny v Národných parkoch by najradšej sprístupnili gastru, ľudom a urobili by z nich safari. Títo ľudia so zvláštnym myslením nám v meste robia a navrhujú projekty týkajuce sa prírody a zelene, čo je nebezpečné.

Dá sa to aj inak

Miesto toho, aby sa na staré stromy pozeralo ako na škodnú a čosi nebezpečné, dá sa to aj inak, modernejšie a progresívnejšie. Stačí zmeniť prístup. Staré stromy sa dajú využiť nie na zastrašovanie, ale na prilákanie záujmu ľudí. Čo tak im na informačnej ťabuly v parku vysvetliť prečo sú už staré, ako boli ošetrené, ako takéto stromy stárnu a čo za tým všetko je? Ukázať ľudom ich čaro a výhody, ako teraz fungujú a ako sú prospešné? Čo tak nainstalovať na zopár stromov búdky pre vtáctvo a sovy? „Staré“ stromy by bohate stačilo ošetriť a upozorniť na ne.

Na záver

Snahou webu turiecfoto.sk je ukázať ľudom čaro krás divokosti prírody bez ľudských zásahov. Ak vám vadia konáre, ktoré padajú zo stromov, ak sa stromov bojite a chcete krásne čisté sterilné miesta bez života, príroda pravdepodobne nie je pre vás. Nenavštevujte takéto miesta, presťante chodiť do lesov a Národnych parkov, kde fungujú bezzásahové zóny a príroda sa tam riadi podľa seba. Toto nie su miesta pre vás, zničili by ste ich. Vy patríte do zabetónovaných kaviarni. Tam si spokojne žite. Ak chcete byť osožný a inciatívný, prípadne ak chcete iným ukazovať, čo robíte a zabezpečiť si pozornosť, skúste niekde pri Martine odkúpiť pole a prerobte si ho na oddychovú zónu s anglickým trávnikom. Stávajúcu prírodu Turca však nechajte na pokoji, škodíte jej.

FB – Malá hora – centrálny lesopark v Martine

 

 

Related posts

Leave a Comment