Tak, ako je vydra vysoko špecializovaná na život pod vodou, tak je jazvec špecializovaný na život pod zemou. Ma preto zavalitú, osvalenú telesnú stavbu s masívnou kostrou. Aj územčistá klinovitá silueta tela, ktorú mu zvýrazňuje predĺžená šija, súvisí s prispôsobením sa životu pod zemou. Má krátke, masívne, mocné, osvalené predné nohy vyzbrojené mohutnými 30- až 35- milimetrovými tupo zakončenými pazúrmi, prispôsobenými na vyhrabávanie zeme. Na zadných nohách, ktorými odhŕňa zem, sú pazúry až o dve tretiny kratšie. Pôsobí ťažkopádne, jeho beh nie je rýchly.
Výskyt: Je to vcelku bežný žijúci druh žijúci skrytým nočným spôsobom života. V rôznych častiach areálu sa jeho početné stavy líšia a môžu sa pohybovať od 0,1 do 30, výnimočne až 90 zvierat na 1000ha. Populácie druhú podliehajú z hľadiska počtu nápadným a rýchlym zmenám, ktoré – ako sa zdá – nemajú v rozličných častiach areálu rovnaké príčiny. V niektorých oblastiach areálu vyhynú jazvece sporadicky na veľkých plochách tak, že sa na nich potom neobjavia aj niekoľko rokov. Vie sa dobre prispôsobiť v rôznych životných podmienkach. Výsledkom toho sú nápadité rozdiely v usporiadaní jazvecov s okolitým prostredím. Najlepšie sa im darí v uživných listnatých lesoch s množstvom lesných čistín. Vyhovujú im aj oblasti predhorí s pasienkovým hospodárstvom a ovocnými sadmi. Nevyhýbajú sa však ani hlbokým listnatým lesom s porastmi papradia. V nižších polohách sú pre jazvece vážnym obmedzujúcim činiteľom najčastejšie nestále hladiny spodných vôd, zasahujúcich do koreňovej sféry drevín.
Má pomerne malé teritória. Pri love sa spravidla od nory nevzďaľuje viac ako 400 až 500 metrov. Rozloha teritória sa pohybuje okolo 100ha. Tam, kde nemá dostatok potravy, ale aj v čase jesenného vypásania na zimu, sa jeho teritória zväčšujú. Vtedy sa vzďaľuje od nory až vyše dvoch kilometrov. Jeho rozšírené teritórium v takomto prípade môže nadobúdať mozaikovitý charakter s väčšími plochami, na ktorých nevenuje vyhľadávaniu potravy žiadnu alebo iba zanedbateľnú pozornosť. Teritórium si značkuje na tento účel špeciálne prispôsobeným trusom potiahnutým jemným povlakom výlučkov pachových žliaz. Tento druh trusu ukladá spravidla na nápadne vyvýšené miesta alebo lesné chodníky. Zvyčajne po opustení nory alebo po návrate z lovu vylučuje pozdĺž nory iný trus, ktorý sa naopak snaží čo najlepšie utajiť a zahrabáva do zeme, často aj na jedno a to isté miesto. Migrácie sa pri jazvecovi nevyskytujú.
Je typický predátor generalista, čomu nasvedčuje aj stavba jeho chrupu prispôsobená na požieranie rastlinnej aj živočíšnej potravy. V potrave majú význam drobné zemné cicavce a z nich najmä hraboše. Na rozdiel od líšky v potrave jazveca prevládajú nad dospelými hrabošmi ich mláďatá, ktorých sa pri love zmocňuje ľahšie pri vyhrabávaní ich hniezd než pohyblivejších dospelých zvierat. Pri love sa nevyhýba ani zdochlinám a neobíde pri ňom ani vývrh čerstvo ulovených zvierat. S obľubou loví vo vysychajúcich mlákach žubrienky, dospelé žaby, ale aj plazy. Z hmyzu sú to na lesných poliankach larvy osích hniezd, ktoré rutinovane vyhrabáva zo zeme v noci, teda v čase, keď letová aktivita a agresivita podchladeného hmyzu je najnižšia. Podobne aj v starých uležaných kompostoch a hnojiskách, často aj poblíž vidieckych záhumienkov vyhrabáva dážďovky, medvedíky a larvy väčších druhov hmyzu žijúceho v hnojiskách. Na pastviskách a lesných poliankach vyhrabáva plytkými vrypmi z pôdy larvy a imága hmyzu. Vo vlhkých lesoch sú to prevažne veľké druhy mäkkýšov a rôzne bezstavovce lesnej hrabanky. Dôležitú zložku potravy tvoria rôzne časti lesných rastlín, najmä hľuzy, pakorene a časti kvetinstiev. Z lesných plodov s obľubou vyhľadáva opadané drienky. Navštevuje aj sady, v ktorých zbiera prezreté napadané ovocie. V podhorských oblastiach často vychádza do kukuríc a ovsa, najmä v čase ich mliečnej zrelosti. Pri love ho doslova priťahuje mäkká kyprá pôda, v ktorej mimovoľne predpokladá možnú korisť. Počas jedného lovu sa často špecializuje iba na jeden druh potravy.
Aktivita: Najaktívnejší je v noci. Noru opúšťa veľmi nepravidelne, niekedy už za šera, ale niekedy až okolo polnoci. Nočnú aktivitu má zosuladenú s dĺžkou svetelného dňa. Pokiaľ opúšťa noru cez deň, deje sa to najčastejšie na jar. Vtedy sa od nory nevzďaľuje ďaleko, ale sa spravidla vyhrieva v jej bezprostrednej blízkosti. Aktívnejší ako za mesačných nocí je za tmavých nocí. Ako všežravec, ktorého veľkú časť potravia tvoria v zime nedostupné zdroje, sa ukladá na zimný spánok, ktorému predchádza vypásanie. Zásoby tuku môžu tvoriť takmer polovicu jeho telesnej hmotnosti.
Stavba nory: V nore strávi veľkú časť aktívneho života pri sústavných prestavbách a úpravách podzemného labyrintu. Podľa okolností buduje zložité sústavy nór s viacerými východmi a vetracími otvormi. Niekedy si buduje aj menšie labyrinty, ktoré nezväčšuje, ale presúva pôdy pri rekonštrukcii chodieb ako stavebný materiál, najmä pri zamurovávaní starých zaparazitovaných častí brlohov zeminou vyhrabanou z novo budovaných nór. Podľa rozlohy a konštrukcie môže mať labyrint od jedného až do päťdesiatich východov. Východy z nory majú na rozdiel od kruhovitých a menších vetracích otvorov spravidla polkruhovitý tvar. Bez ohľadu na počet otvorov pravidelne z nich využíva najviac 2 až 3. Ostatné využíva iba v núdzi, ale o to častejšie ich využívajú dorastajúce mláďatá pri hrách. Hniezdny brloh býva vzdielaný od najbližšieho ústia nory na 5 až 10 metrov. Pod povrchom zeme leží v hĺbke od 1,5 do 3 metrov.
Obsah vzduchu v labyrinte sa pohybuje najčastejšie od 8 do 40 metrov kubických. Guľata hniezdna komora meria v priemere okolo 75 centimetrov. Je vystlaná jemnou výstelkou jemných tráv, machov, lišajníkov, ale aj lístia a váži až okolo 5 kilogramov. Jedna rodina môže mať niekedy v labyrinte s takouto výstelkou 2 až 3 brlohy. Výstelke poskytujúcej vhodné prostredie ekoparazitom venuje náležitú pozornosť. Vynáša ju vysušiť na slnko a v priebehu roka ju niekoľkokrát všetku vymení. Poslednú výmenu predtým, ako sa uloží na zimný spánok, urobí koncom augusta alebo až v septembri. Pred novými norami dávajú prednosť starým, čo aj opusteným norám.
Pokiaľ sú v opustených norách zvyšky kostí alebo hnijúcich tiel bývalých majiteľov, nevynáša ich z nory. Hrabú novú noru à vyhravanu zeminu z nej používajú ako stavebný materiál na zahrabávanie a zamurovanie telesných zvyškov súkmeňovcov. Nikdy sa neukladá na odpočinok mimo nory.
Medzidruhové vztahy: Z predátorov pripadajú do úvahy rys, vlk a túlavé psy. Nepriaznivo naň pôsobia vodné stavby zvyšujúce hladinu spodných vôd. Jeho často popisovaná neznášanlivosť s líškou pri osídľovaní nór nie je jednoznačne dokázaná, pretože sa v prírode vyskytujú aj prípady ich súžitia. Pokiaľ dôjde medzi ním a líškou ku konkurenčným stretom o noru, raz sa úspešne presadí líška, inokedy jazvec. Naopak boli známe aj prípady, keď jazvec usmrtil líščie mláďatá, pričom ich nezamuroval, ako to robí s telami uhynutých súkmeňovcov, ale vyniesol ich z nory.